Prečo je najviac fosílií ľudí z východu Afriky? Môže za to kontinentálny rift
Kde sa zrodilo ľudstvo? Bolo to naozaj vo východnej Afrike alebo tam boli len vhodné podmienky na zachovanie dôkazov o vývine ľudí?
Prieskum v austrálskej púšti odhalil stopy po kozmickej katastrofe, ktorá sa tu odohrala dávno pred dinosaurami.
Zlaté polia Západnej Austrálie patria k najbohatším ložiskám zlata na svete. Geológovia tu rok čo rok prehľadávajú hlbiny zeme v nádeji, že objavia ďalšiu žilu drahého kovu.
Vedecký tím pod vedením geologičky Raize Quintero z Univerzity v Portoriku mal podobný zámer, ale výsledky prekonali všetky ich očakávania.
Pri rutinnom gravimetrickom meraní sa totiž na ich obrazovkách objavila anomália: kruhový útvar v podzemí, ktorý bol hustejší ako okolité horniny.
Čím hlbšie výskumníci sondovali, tým jasnejšie bolo, že nejde o zlatonosnú žilu, ale o niečo oveľa vzácnejšie – pozostatok dávneho nárazu meteoritu.
Štruktúra, ktorú vedci dočasne pomenovali Ora Banda (definitívny názov sa musí prekonzultovať s pôvodnými obyvateľmi oblasti), má priemer asi štyri kilometre.
Tvorí ju centrálna časť, ktorú obklopuje séria sústredených prstencov. Je to klasický vzorec, aký zanechávajú dopady veľkých telies.
Kľúčovým dôkazom nárazu boli takzvané štrukturálne kužele. Ide o charakteristické kužeľové trhliny v horninách, ktoré vznikajú výhradne pri rázovej vlne po náraze. Geológovia ich objavili na miestach, kde hornina vystupuje na povrch, aj v jadrách vrtných vzoriek.
Pod ílovým povrchom pustiny na nich potom čakalo ďalšie prekvapenie: dopadové brekcie. To sú horniny zložené z úlomkov, ktoré sa roztrieštili a znovu zvarili pod tlakom, pričom sú pretkané drobučkými guľôčkami skla.
Sklo vzniká pri dopade telesa preto, lebo náraz uvoľňuje také množstvo energie, že okolité horniny sa doslova roztavia. Keď sa tavenina ochladí, stuhne do malých sklenených útvarov. A práve v týchto guľôčkach sa ukrývala chémia, ktorá príbeh uzavrela.
Poznáme posádku Artemis III. Poletí aj astronaut, ktorý sa vo vesmíre takmer utopil
Analýza sklenených guľôčok odhalila nezvyčajne vysoké koncentrácie niklu, kobaltu, irídia, platiny, paládia a ródia.
Ide o kovy, ktoré sa ľahko viažu na železo. V zemskej kôre sa vyskytujú len zriedkavo, pretože sa pred miliardami rokov presunuli so železom do jadra Zeme. V meteoritoch bohatých na železo sú však bežné.
Výskumníci sú presvedčení, že práve takéto teleso pred dávnymi vekmi narazilo do Zeme práve v tomto mieste. Presný vek nárazu zatiaľ nebol stanovený, ale horniny, do ktorých udrel, patria do tzv. zelenokamenného pásu z obdobia archaika. Ide o jeden z najstarších geologických útvarov na Zemi, ktorý má viac ako 2,5 miliardy rokov.
Samotný kráter je geologicky mladší, ale napriek tomu je dosť starý na to, aby ho erózia takmer úplne vymazala z povrchu.
A to zlato? Vedci skutočne našli v brekciách drobné zlaté nugetky. Pravdepodobne ich sem vystrelil samotný náraz. Explózia vymrštila zlatonosný materiál do vzduchu a ten dopadol späť do vznikajúceho krátera.
Iróniou je, že zlato, ktoré geológov do oblasti pritiahlo, tam zrejme dopravil ten istý vesmírny projektil, ktorý sa stal ich skutočným nálezom.
Pohľad na detstvo vesmíru: Našla sa spiaca čierna diera
Ora Banda je len druhý potvrdený dopadový kráter na svete, ktorý vznikol priamo v zelenokamennom páse z archaika. Práve táto vzácnosť z neho robí mimoriadnu vedeckú záležitosť.
Tieto prastaré horniny sú totiž svedkovia doby, keď sa Zem ešte len formovala. Na Zem sa dostali v čase, keď meteority bombardujúce planétu prinášali na Zem vodu a organické molekuly, ktoré mohli neskôr prispieť k vzniku života.
Ora Banda ponúka jedinečnú príležitosť preskúmať, ako sa dopady odohrávali pri kontakte s takýmto materiálom. Zároveň slúži ako analógia pre ranú históriu Marsu, ktorý bol v tejto ére geologicky podobný Zemi.
Naznačuje tiež, že podobných skrytých kráterov môže byť na Zemi ešte oveľa viac. Väčšina z nich sa však nájde len náhodou – napríklad vtedy, keď niekto hľadá niečo úplne iné.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock