Výskumníci z japonského výskumného centra RIKEN zistili, že DNA, ktorú ľudia zdedili po neandertálcoch a denisovanoch, stále ovplyvňuje, akými chorobami trpia dnešní Japonci. Jeden gén dokonca mení reakciu na liek na cukrovku.

Nie až taká homogénna skupina

Japonsko sa dlho považovalo za geneticky homogénnu krajinu s jasne definovanou históriou. Na území Japonska najprv žili pôvodní lovci a zberači skupiny Džómon, ale tých pred zhruba tritisíc rokmi začali vytláčať poľnohospodári prichádzajúci z pevninskej Ázie.

Táto „duálna teória“ pôvodu japonského národa sa vyučovala desaťročia. Nová štúdia ju však zásadne komplikuje.

„Japonská populácia nie je geneticky až taká homogénna, ako si všetci mysleli,“ uviedol vedúci štúdie Čikaši Terao z výskumného centra RIKEN.

Tretia skupina predkov: Emišovia

Japonskí vedci použili pri výskume celogenómové sekvenovanie, aby analyzovali vzorky zo siedmich regiónov japonského súostrovia. Výsledky podporujú teóriu „trojitého pôvodu“, ktorá vznikla ešte v roku 2021. Poukazujú na genetické rozdiely v rôznych častiach Japonska.

Po analýze genómov viac než 3 200 ľudí naprieč Japonskom sa našli dôkazy o tretej skupine predkov, ktorá Japoncov prepája so severovýchodnou Áziou. Japonskú DNA teda nevytvorili iba pôvodní lovci a zberači skupiny Džómon a neskorší migranti z východnej Ázie.

Treťou časťou DNA je DNA pochádzajúca od národa Emišov. Tí boli historicky zdokumentovaným národom, ktorý žil na severovýchode Japonska. Dlho odolával rozširovaniu japonského cisárstva a podľa novej štúdie zanechal tento ľud merateľný genetický odtlačok aj na modernej populácii.

Mohlo by vás zaujímať

Časopisy

31. januára 2024

Na čo sa môžete tešiť v prvej tohtoročnej Pravdivej histórii?

Neandertálci a denisovania v japonských génoch

Štúdia sa nezamerala len na migrácie ľudských komunít, ale aj na stopy po vyhynutých príbuzných. Vedci identifikovali 44 archaických oblastí DNA, ktoré sú dodnes prítomné v modernej japonskej populácii. Mnohé sú pritom unikátne pre obyvateľov východnej časti Ázie.

Jedna oblasť DNA, ktorá pochádzala od denisovanov, je umiestnená vo vnútri génu NKX6-1 a spája sa s cukrovkou 2. typu. Môže ovplyvňovať to, ako niektorí pacienti reagujú na liečbu semaglutidmi.

Semaglutid je účinná látka liekov ako Ozempic a Wegovy, ktoré patria v súčasnosti k najdiskutovanejším farmaceutikám na svete.

Archaická DNA teda môže priamo ovplyvňovať, nakoľko efektívne môžu byť tieto lieky u konkrétnych pacientov.

Vedci tiež identifikovali 11 segmentov, ktoré pochádzajú od neandertálcov a sú spojené so vznikom ochorení, ako je ischemická choroba srdca, rakovina prostaty a reumatoidná artritída.

Mohlo by vás zaujímať

História

18. júna 2026

Kde je prameň Nílu? Záhadu vyriešila rivalita dvoch mužov, ktorí sa nenávideli

JEWEL: Nový genetický zdroj

Vedci vytvorili aj novú genomickú databázu, ktorú nazvali JEWEL – Japanese Encyclopedia of Whole-Genome (Japonská celogénová encyklopédia).

Štúdia tiež odhalila tisíce doteraz nezdokumentovaných genetických variantov, ktoré môžu narúšať fungovanie určitých génov. Niektoré sa spájajú so stratou sluchu, zlyhaním obličiek, chronickými ochoreniami pečene a rôznymi kardiovaskulárnymi stavmi.

Väčšina genetických databáz stále výrazne preferuje ľudí európskeho pôvodu. To však vytvára slepé miesta v tom, ako rozumieť rizikám vzniku chorôb u iných populácií. JEWEL má tento nedostatok aspoň čiastočne vyplniť pre japonskú populáciu.

Moderní Japonci teda nesú v sebe históriu lovcov z doby kamennej, poľnohospodárov z pevniny, ale aj zabudnutého ľudu Emišov – a ešte starší odkaz dvoch vyhynutých druhov ľudí, ktorí Japonskom nikdy nekráčali. Ich gény však vytrvali.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock