Toto tajomstvo fascinovalo svet takmer 150 rokov. Chemici z University College London teraz tvrdia, že ho konečne vyriešili.

Niektoré záhady prežijú storočia nie preto, že by boli nevyriešiteľné, ale preto, lebo dôkazy sú príliš neúplné na to, aby z nich vzišiel definitívny záver.

Loď Mary Celeste predstavuje presne takú záhadu. A teraz, v roku 2026, sa chemici pokúsili odpovedať na otázku, ktorá trápila historikov aj námorníkov od roku 1872.

Loď bez posádky

4. decembra 1872 objavila britská brigantína Dei Gratia americkú obchodnú loď Mary Celeste, ktorá sa voľne plavila asi 650 kilometrov od Gibraltáru.

Plachetnica bola v dokonalom stave – niektoré plachty boli stiahnuté, trup lode bol nepoškodený, zásoby jedla a pitnej vody nedotknuté. Na palube zostali osobné veci posádky, námorné mapy a dokonca fajky s tabakom. Iba záchranný čln tam chýbal.

Posádku tvoril kapitán Benjamin Briggs, jeho manželka, malá dcéra a sedem námorníkov. Všetci zmizli bez akejkoľvek správy, bez vyslaného núdzového signálu a bez viditeľného dôvodu.

Nasledovalo vyšetrovanie, ktoré neprinieslo žiadne závery, a tak sa desiatky rokov špekulovalo. Čo bolo príčinou opustenia lode? Pirátstvo, vzájomné vyvraždenie, morská príšera, nadprirodzené bytosti? Dokonca aj Arthur Conan Doyle, autor slávneho Sherlocka Holmesa, napísal o lodi poviedku. Záhada sa stala synonymom nevysvetliteľných okolností.

Alkohol a modrý blesk

Kľúčom k novej hypotéze je náklad Mary Celeste: 1 700 sudov čistého etanolu, ktorý mal byť určený pre taliansky trh. Keď loď po objavení prehľadali, deväť sudov bolo prázdnych.

Profesor Andrea Sella z fakulty chémie na londýnskej univerzite UCL a jeho kolegovia postavili svoju hypotézu na tejto skutočnosti a otestovali ju aj experimentálne.

Keď etanol uniká z poškodených sudov v uzavretom priestore, zmiešava sa so vzduchom a vytvára výbušnú zmes. Keď táto zmes vybuchne, produkuje takzvaný bezplameňový výbuch. Ide o prudkú vlnu horúčavy a tlaku bez viditeľného plameňa, sadzí a spálených stien.

„Predstavte si, že zrazu vzplanie modrý blesk, vznikne šialená horúčava a všetky dvere sa otvoria – to je desivé,“ uviedol Sella.

Vedci postavili zmenšený model nákladného priestoru lode a naplnili ho zmesou etanolových výparov. Keď ich zapálili, výbuch skutočne nevykazoval žiadne viditeľné stopy. Neboli tam stopy po ohni, drevo nebolo poškodené a ani spálené sudy sa tam nenachádzali. Presne tak, ako to vyzeralo na lodi Mary Celeste pri jej objavení.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

4. februára 2021

Prvé vydanie časopisu Pravdivá história už v predaji!

Čo sa teda stalo?

Scenár udalostí, ktorý vedci navrhujú, je takýto: Deväť sudov bolo pravdepodobne vyrobených zo starého červeného duba, ktorý tesní menej spoľahlivo ako biely dub.

Počas plavby sa uvoľnili výpary etanolu a nahromadili sa v nákladnom priestore. Potom prišiel nejaký podnet – iskra, trenie dvoch sudov alebo plameň zo sviečky. Tento podnet spustil bezplameňový výbuch.

Kapitán Briggs počul alebo cítil explóziu, pretože všetky dvere sa otvorili tlakom výbuchu. Nevidel síce žiadne plamene, ale to ohromné teplo bolo cítiť. Bez akéhokoľvek viditeľného dôkazu o ohni vedel len jedno: pod jeho nohami je 1 700 sudov čistého alkoholu a jeden z nich práve vybuchol.

Preto zrejme nariadil evakuáciu. Posádka nasadla do záchranného člna a uviazala ho lanom k lodi. Pravdepodobne čakali, kým sa vzduch v nákladnom priestore nevyčistí. Niečo však muselo to lano prerušiť. Možno záchvev vetra, nečakaná vlna alebo chaos a loď odplávala. Záchranný čln sa ocitol na rozbúrenom oceáne s trinástimi ľuďmi, ktorí pri sebe nemali žiadne jedlo ani kompas. Nikdy ich nenašli.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

24. marca 2020

Čítanie do karantény

Záhada, ktorá zostane záhadou

Vedci zdôrazňujú, že definitívny dôkaz o niečom takomto neexistuje a ani existovať nemôže. „Chémia tu nie je v úlohe dokonalého zloducha. Poskytuje nám niečo lepšie: pravdepodobný reťazec udalostí,“ píšu autori.

Loď Mary Celeste teraz možno prišla o časť zo svojho tajomna. Ale príbeh o trinástich ľuďoch v záchrannom člne uprostred Atlantiku zostáva rovnako desivý – možno práve preto, že je konečne skutočný.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons