Keď sa k sediacemu vtákovi priblíži človek, vták čaká, pozoruje ho a v určitom okamihu odletí. Vzdialenosť, pri ktorej sa rozhodne pre útek, je v ornitológii dobre zdokumentovaný ukazovateľ. Nazýva sa „vzdialenosť úniku“ a hovorí veľa o tom, ako sa vtáky vyrovnávajú s ľudskou prítomnosťou.

Výskumníci z Francúzska, Nemecka, Poľska, Španielska a Českej republiky merali túto vzdialenosť v siedmich európskych mestách v priebehu jari a leta 2023. Celkovo zaznamenali takmer 2 600 interakcií naprieč 37 druhmi mestských vtákov.

Výsledky obsahujú záver, ktorý si vedci dodnes nevedia vysvetliť: vtáky odlietajú skôr, keď sa k nim priblíži žena.

Meter navyše

Vtáky pustili mužských pozorovateľov v priemere o zhruba jeden meter bližšie, než to dovolili ženám. Jeden meter znie ako drobnosť, ale v kontexte výskumu, pri ktorom sa sledovalo množstvo premenných, ide o štatisticky významný výsledok.

Pozorovateľmi boli štyri ženy a štyria muži, všetci odborní ornitológovia. Zámerne si boli podobní: mali zhruba rovnakú výšku, ich oblečenie malo rovnaké farby, mali podobné tempo chôdze a ich pohľad bol upretý priamo na vtáka. Ak mal niekto z nich dlhé vlasy, mali ich zastrčené za oblečenie.

Ženy sa nezúčastňovali pozorovania počas menštruácie a všetci sa striedali v poradí príchodov k vtákom, aby sa vylúčil vplyv poradia.

Napriek všetkým týmto opatreniam vtáky reagovali odlišne. „Zistili sme, že pohlavie pozorovateľa predpovedalo, ako blízko vtáky nechajú človeka pristúpiť. Výsledok bol konzistentný svojou vzdialenosťou,“ konštatujú autori štúdie.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

22. februára 2026

Poznáte týchto 10 UNESCO pamiatok na Slovensku? Otestujte sa v kvíze

Čo vnímajú vtáky?

Tu vedci dostali stopku. Výskumníci už vedia, čo vtáky robia, ale nevedia, čo vnímajú.

„Plne verím našim výsledkom, že mestské vtáky reagujú odlišne podľa pohlavia osoby, ktorá sa k nim blíži. Ale momentálne to neviem vysvetliť,“ povedal spoluautor štúdie Daniel Blumstein, behaviorálny ekológ z Kalifornskej univerzity.

Teórií je niekoľko, ale žiadna z nich nie je presvedčivá. Prvá hovorí o chôdzi, teda o tom, že muži a ženy sa pohybujú inak, majú iné držanie tela a rozdielny rytmus kroku. Možno je niečo v ženskom spôsobe pohybu, čo vtáky vyhodnotia ako ohrozenie.

Druhá teória hovorí o vôni. Dlho sa predpokladalo, že vtáky majú slabý čuch, ale novší výskum to spochybňuje. Ak teda vtáky vnímajú pachové signály, mohli by takto u ľudí rozlišovať aj pohlavie.

Tretia teória siaha do evolučnej histórie. Niektorí vedci špekulujú, že muži kedysi lovili väčšiu korisť a vtáky nevnímali ako prioritu. Ženy však boli v praveku zväčša zberačky a s tým bol spojený aj lov drobnejšej zveri vrátane vtákov. Tieto nazbierané generácie strachu by mohli pretrvávať dodnes.

„Je to možno najzaujímavejšia časť našej štúdie,“ hovorí Federico Morelli, spoluautor z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. „Identifikovali sme jav, ale skutočne nevieme, prečo sa deje to, čo sa deje. Naše výsledky však potvrdzujú, aká sofistikovaná je schopnosť vtákov vyhodnocovať svoje prostredie.“

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

12. júna 2026

Ľudia fajčia tabak 10 000 rokov. Až teraz sme zistili, ako v ňom vzniká nikotín

Prečo na tom záleží

Výsledky majú aj praktický dosah, ktorý presahuje ornitologickú kuriozitu. Väčšina výskumu správania zvierat závisí od ľudských pozorovateľov. Vedci sa pokúšajú svoju prítomnosť štandardizovať, aby sa stali „súčasťou pozadia“. Avšak vtáky s tým zjavne nesúhlasia. Pre ne predstavuje pozorovateľ telo, vôňu, pohyb, tvar a možno aj riziko.

Ak vtáky reagujú odlišne na mužov a ženy, výsledky štúdií, ktoré využívajú výhradne mužských alebo výhradne ženských pozorovateľov, môžu byť celkovo veľmi skreslené.

Blumstein to formuluje priamo: „Tieto výsledky naznačujú, že pohlavie výskumníka môže ovplyvňovať zber dát v terénnych štúdiách. To sme však doteraz takmer vôbec nebrali do úvahy.“

Vtáky nie sú jediné zvieratá s takýmto správaním. Laboratórne krysy prejavujú väčší stres, keď ich držia muži, než keď ich držia ženy.

Vrany si zasa pamätajú tváre konkrétnych ľudí a svoje skúsenosti odovzdávajú mladším jedincom, ktorí s danými ľuďmi neboli nikdy v priamom kontakte. Živočíšna ríša teda vníma pohlavie ľudí, akurát zatiaľ nevieme ako.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock