Čínska Národná správa pre vesmír potvrdila, že sonda Tchien-wen 2 úspešne dorazila k asteroidu Kamoʻoalewa a obieha ho. Sonda odštartovala 29. mája 2025 a za 400 dní prekonala miliardu kilometrov.

Čínska agentúra zverejnila aj prvú detailnú fotografiu Kamoʻoalewa, ktorú sonda zachytila zo vzdialenosti zhruba 20 kilometrov. Záber je však rozmazaný a práve to vyvolalo znepokojenie medzi vedcami.

Kvázi mesiac, ktorý nie je mesiacom

Kamoʻoalewa je objekt, ktorý nie je gravitačne naviazaný na Zem tak ako náš Mesiac. Namiesto toho obieha okolo Slnka, pričom si udržuje orbitálnu dráhu, ktorá ho drží vo vzdialenosti asi 14,5 milióna kilometrov od Zeme. To z neho robí jeden zo siedmich známych kvázi satelitov Zeme.

Asteroid objavil havajský teleskop Pan-STARRS ešte 27. apríla 2016 a dostal havajský názov, ktorý znamená „kolísajúci sa nebeský úlomok“.

Meria 40 až 100 metrov a otáča sa raz za 27 až 30,5 minúty. To znamená, že ide o pomerne rýchlo rotujúci objekt.

Niektorí vedci sa domnievajú, že asteroid mohol vzniknúť, keď masívny dopad odtrhol kus Mesiaca a vymrštil ho do vesmíru pred 1 až 10 miliónmi rokov.

V roku 2021 výskumníci analyzovali spektrum Kamoʻoalewa a zistili, že pripomína zloženie lunárnych hornín. Vzorky, ktoré z objektu privezie sonda Tchien-wen 2, by mohli túto hypotézu definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť.

Prvá fotografia, prvý problém

Rozmazaná fotografia naznačuje, že asteroid má priemer asi 40 metrov. To je na spodnej hranici predchádzajúcich odhadov – a práve tu nastáva problém.

Na základe záberov meria asteroid na šírku len niečo cez 20 metrov, čo zodpovedá predchádzajúcim odhadom. Rozmazanosť fotografie pritom vedci pripisujú rýchlej rotácii asteroidu, čo komplikuje snímanie aj samotné pristátie.

Pristátie na rýchlo rotujúcom telese malých rozmerov je technicky mimoriadne náročné.

Sonda strávi takmer rok skúmaním asteroidu pomocou svojich 11 vedeckých prístrojov a až potom sa pokúsi odobrať vzorky z jeho povrchu. Tieto vzorky bude tvoriť odhadom 100 gramov materiálu a na Zem by sa mali vrátiť v roku 2027.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

2. júla 2026

Dátové centrá vo vesmíre: Vyriešia energetické požiadavky umelej inteligencie?

Druhý cieľ: Aktívny asteroid

Tchien-wen 2 má po návrate vzoriek z objektu Kamoʻoalewa pokračovať ďalej: v roku 2034 má obletieť aktívny asteroid hlavného pásu 311P/PANSTARRS.

Ide o teleso, ktoré pravidelne vykazuje aktivitu podobnú kométam – uvoľňuje materiál, ktorý vytvára dočasné chvosty. Dôvody tejto aktivity zatiaľ nie sú vysvetlené.

Tchien-wen 2 predstavuje prvú čínsku sondu, ktorá dosiahla kvázi satelit, a zároveň je prvá, ktorá sa pokúsi odobrať z neho vzorky.

Japonsko a Spojené štáty už úspešne uskutočnili misie na odber vzoriek z asteroidov – urobili tak japonské sondy Hayabusa a Hayabusa2 a americká OSIRIS-REx.

Čína sa touto misiou zaraďuje do úzkej skupiny vesmírnych mocností, ktoré dokážu uskutočniť misie takejto technickej náročnosti.

Kamoʻoalewa je z hľadiska logistiky ideálny cieľ. Blízka poloha pri Zemi znamená kratšiu dobu letu aj lacnejšiu misiu než v prípade väčšiny iných asteroidov.

A ak sa ukáže, že pochádza z Mesiaca, pôjde zároveň o jeden z najcennejších vzorkovacích nálezov v histórii planetárnej vedy. Bude to totiž priamy pohľad na materiál, ktorý bol súčasťou nášho prirodzeného satelitu pred miliónmi rokov.

Prvá fotografia je síce rozmazaná, ale cesta sem trvala 400 dní a miliardu kilometrov. Čas na ostrý záber sa snáď ešte nájde.

Text: Zázračná planéta

Foto: CNSA