Taliansko pre pokročilých
Počuli ste už o meste s dokonalým hviezdicovým pôdorysom, ktoré navrhli Benátčania, ale nikto sa do neho nechcel nasťahovať? Taliansko vie prekvapiť
Potkany a myši sa učia odolávať jedu
Jed už pomaly nezaberá a genetické mutácie spochybňujú najrozšírenejší spôsob boja proti hlodavcom.
Najrozšírenejšia zbraň proti hlodavcom má jednoduchý princíp: narušiť zrážanlivosť krvi.
Takzvané antikoagulačné rodenticídy blokujú metabolizmus vitamínu K v tele hlodavca. To potom vedie k vnútornému krvácaniu a úhynu. Desaťročia to fungovalo spoľahlivo. Lenže príroda sa prispôsobuje rýchlejšie, než si mnohí pripúšťali.
70 % myší má mutáciu
Nová štúdia výskumníkov z Rutgersovej univerzity v New Jersey priniesla znepokojivé čísla.
Vedci odchytili v niekoľkých štátoch USA 147 domových myší a 143 hnedých potkanov. Zistili, že takmer 70 % myší malo genetickú mutáciu spojenú s odolnosťou proti rodenticídom. U hnedých potkanov to bolo zhruba 35 %.
Kľúčovú úlohu tu zohráva gén s označením Vkorc1. Ten kóduje enzým, ktorý sa podieľa na metabolizme vitamínu K v krvi. Práve na tento enzým účinkujú antikoagulačné prípravky. Keď však tento gén zmutuje, citlivosť na jedy sa výrazne zníži.
„Zistili sme, že odolnosť je u domových myší oveľa rozšírenejšia, než si mnohí uvedomovali,“ uviedol Jin-Jia Yu, jeden z autorov štúdie. Doplnil, že potkany majú síce mutáciu tiež, ale vedci zatiaľ nevedia s istotou, do akej miery ovplyvňuje ich skutočnú odolnosť proti jedom.
Starý problém
Odolnosť hlodavcov proti antikoagulačným rodenticídom nie je novinka, ale stáva sa čoraz naliehavejším problémom.
Prvé záznamy o odolných hnedých potkanoch pochádzajú z Veľkej Británie z roku 1958, u domových myší sa podobné prípady objavili začiatkom 60. rokov 20. storočia. Od tej doby sa odolnosť zaznamenala v Európe, USA, Kanade, Japonsku aj Austrálii.
Reakciou priemyslu bolo, že vznikli silnejšie prípravky druhej generácie, ktoré pôsobia aj pri jednorazovom požití. Hlodavce si však dokázali vyvinúť odolnosť aj proti nim.
Výskum z Francúzska ukázal, že viac ako 70 % tamojších domových myší má mutácie génu Vkorc1. Niektoré z nich majú dokonca ochranu aj proti prípravkom druhej generácie. Podobné nálezy hlási Fínsko, Írsko, Taliansko aj ázijské krajiny vrátane Číny a Singapuru.
Výskum z Číny z roku 2026 ukázal, že odolné populácie ázijského domového potkana sa nešíria len tým, že mutácia vzniká nezávisle na rôznych miestach, ale aj presunom potkanov z oblasti do oblasti.
Problém pre všetkých
Odborníci na hubenie škodcov si ťažkosti všímajú už dlhšie. „Profesionáli v oblasti regulácie škodcov nám hovorili, že kontrola hlodavcov je v niektorých oblastiach čoraz ťažšia, hoci používajú overené prípravky,“ povedal Yu.
Práve tieto podnety inšpirovali vedcov z Rutgersovej univerzity k výskumu.
Spoluautor štúdie Changlu Wang zdôraznil, že hlodavce nie sú ako otravný hmyz – predstavujú hrozbu pre zdravie celej verejnosti. Sú prenášačmi rôznych chorôb, ktoré sa prenášajú aj zo zvierat na človeka.
„Keď je odolnosť bežnejšia, je ešte dôležitejšie mať pripravené stratégie, ktoré chránia verejné zdravie aj životné prostredie,“ uviedol.
Problémom však nie je len znižujúca sa účinnosť jedu. Silnejšie prípravky druhej generácie sa hromadia v telách hlodavcov a odtiaľ sa dostávajú do tiel dravých vtákov a cicavcov, ktoré ich lovia – sokolov, sov, líšok či tchorov.
Prípady otravy týchto živočíchov antikoagulačnými rodenticídmi sú zdokumentované po celom svete a predstavujú rastúci ekologický problém.
Mohlo by vás zaujímať
Koľko druhov morských živočíchov ešte ukrývajú hĺbky oceánov?
Čo teraz?
Vedci sa zhodujú, že ak sa budeme spoliehať na výlučne chemickú obranu, dlhodobo sa to udržať nedá. Odporúčajú kombinovať viaceré prístupy: fyzické pasce, elimináciu zdrojov potravy a úkrytov, lepšie monitorovanie populácií a cielenejšie použitie rodenticídov len tam, kde je to nevyhnutné.
Dôležitým krokom je aj mapovanie rozšírenia mutácií génu Vkorc1, aby bolo jasné, v ktorých oblastiach sú bežné prípravky už takmer neúčinné.
Evoluční biológovia pripomínajú, že odolnosť je nevyhnutný dôsledok selekčného tlaku. Čím agresívnejšie jed používame, tým rýchlejšie vytvárame podmienky pre prežitie práve tých jedincov, ktorí mu vedia odolávať. Ich potomkovia potom tvoria čoraz väčší podiel populácie.
Tento mechanizmus nezastavíme, môžeme ho len spomaliť lepším prístupom.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
