Krvácajúce ďasná nie sú len zubný problém. Predvídajú demenciu či cukrovku
Čím viac vieme o mikrobióme v ústach, tým je jasnejšie, že zanedbanie ústnej hygieny ovplyvňuje celé telo.
Vedci už dokážu vytlačiť náhradnú kožu z buniek pacienta. Cieľ je jasný: zahojiť popáleniny bez jaziev.
Lekársku starostlivosť potrebuje každoročne 11 miliónov ľudí s popáleninami. Tí, ktorí prežijú rozsiahle poranenia, čelia celoživotným následkom: zjazvená koža sa sťahuje, obmedzuje pohyb, v detstve narúša rast.
Ťažké jazvy nemajú vlasové folikuly, potné žľazy ani nervové zakončenia – dotyk, teplotná regulácia aj pocit normálnosti zostávajú narušené po celý život.
Štandardnou liečbou je transplantácia kože z inej časti tela. Situáciu to možno zlepší, ale jazvy nezmiznú. A pri rozsiahlych popáleninách človek jednoducho nemusí mať dostatok zdravej kože, ktorá by sa dala transplantovať.
Práve to sa snažia výskumníci zmeniť pomocou 3D biotlače kože.
Princíp 3D biotlačenia kože je jednoduchý. Z tkaniva pacienta sa odoberú bunky, kultivujú sa v laboratóriu a suspendujú sa v hydrogélovej látke, ktorá sa správa ako atrament.
Tlačiareň túto zmes nanáša vrstvu po vrstve – buď priamo do rany, alebo na plošinu mimo tela. Vytvára tak kožnú náhradu priamo pre konkrétneho pacienta.
Kľúčovou výhodou oproti transplantácii je to, že bioatrament môže obsahovať bunky z hlbších vrstiev kože, predovšetkým fibroblasty z vrstvy kože dermis. Je to hlavná stredná vrstva, ktorá sa pri klasickej transplantácii nahrádza len čiastočne.
Práve vo vrstve dermis sídli väčšina funkčnosti kože. Ak sa ju podarí obnoviť, jazva nevznikne.
Johan Junker a Daniel Aili z Linköpinskej univerzity vo Švédsku vyvinuli bioatrament, ktorý neformálne nazvali „koža v injekčnej striekačke“. Fibroblasty, ktoré sa odoberajú pri plastických operáciách z brušnej steny, sa kultivujú na poréznych želatínových guľôčkach v bioreaktore.
Za tri dni takto vznikajú husté mikrotkanivá. Tieto guľôčky s bunkami sa potom zmiešajú s kyselinou hyalurónovou. Táto látka sa prirodzene vyskytuje v tele a pod tlakom skvapalnie a plynie ako atrament cez ihlu alebo tlačovú trysku.
Testy na myšiach ukázali, že bunky prežijú tlač a začnú tvoriť zdravé dermálne tkanivo.
Vedci teraz overujú bioatrament aj na ošípaných, ktorých koža a hojenie rán pripomínajú to ľudské. Potom sa naplánujú klinické skúšky.
Tomuto kryštálu stačí slnko, aby vytiahol vodu zo vzduchu
V Sydney prebehol vôbec prvý klinický test podobnej technológie. Biotechnologická spoločnosť Inventia Life Science vyvinula robotické zariadenie LIGŌ, ktoré mapuje ranu a nanáša bunkový konštrukt priamo do nej – nanoliter po nanolitri.
„Namiesto inkubátora v laboratóriu funguje takmer ako inkubátor samotné telo,“ uviedla vedúca štúdie, chirurgička Joanneke Maitz.
Pre zjednodušenie prvej fázy štúdie tlačila Maitz a jej kolegovia nie na samotné popáleniny, ale na darcovské miesta – rany, kde sa pacientom odobrala koža na transplantáciu.
Použili len epidermiálne bunky z povrchovej vrstvy kože, ktoré sa odobrali biopsiou počas tej istej operácie.
Účastníci hlásili nižšiu bolesť v miestach ošetrených zariadením LIGŌ v porovnaní s klasickými obväzmi. Štúdia nepreukázala žiadne nežiaduce účinky. Výsledky v oblasti zjazvenia preskúma ďalšia fáza výskumu.
Jediný doplnok výživy, ktorý prospieva telu aj mozgu? Kreatín
Anthony Atala a jeho tím z Inštitútu regeneratívnej medicíny Wake Forest v Severnej Karolíne postupujú inak: tlačia celú hrúbku kože vrátane najhlbšej vrstvy hypodermis.
Ich produkt obsahuje všetky hlavné typy ľudských kožných buniek: bunky z troch vrstiev kože, bunky vlasových folikulov, krvných ciev aj pigmentové bunky.
Testy na myšiach ukázali rýchle hojenie a vznik normálne vyzerajúcej kože vrátane rastu krvných ciev. To je totiž jeden z najväčších problémov v celom výskume kožných náhrad.
Na ošípaných sa rany ošetrené vytlačeným produktom zahojili s košíkovou štruktúrou kolagénu, ktorá je typická pre zdravú kožu. Rany, ktoré sa liečia bežnými spôsobmi, takúto štruktúru nemajú a vznikajú na nich jazvy.
Žiadny z doterajších produktov nedokázal prinútiť telo, aby v novej koži vytvorilo funkčné krvné cievy, nervy a vlasové folikuly úplne od základu. To zostáva hlavnou výzvou celého odboru.
Junker to vyjadril obrazne: Cieľom nie je ranu opraviť, ale oklamať bunky, aby ju zregenerovali tak, ako to robia každý deň v zdravom tkanive.
„Namiesto toho, aby bunky povedali: ‚Aha, mám tu obrovskú ranu, musím to rýchlo zjazviť‘, treba ich dotlačiť k reakcii: ‚Aha, je čas robiť to, čo zvyčajne, teda obnoviť tkanivo.’“
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock