Ľudský črevný mikrobióm je pozoruhodne stabilný počas celej mladosti človeka. S pribúdajúcim vekom sa však mení a nie vždy k lepšiemu.

Tento jav má aj odborný názov: dysbióza. Ide o posun v zložení črevných baktérií od prospešných druhov smerom k potenciálne škodlivým. Sprevádza ho pokles celkovej druhovej diverzity.

Dysbióza nie je len záležitosť tráviaceho traktu. Výskum ju spája s poruchami funkcie mozgu, pečene, obličiek, svalov, kostí, tukového tkaniva aj pľúc. Inými slovami, črevný mikrobióm je kľúčový hráč v tom, ako starne celé telo.

Jednou z hlavných príčin je starnutie imunitných buniek, ktoré vystielajú hrubé črevo. Počas celého života tieto bunky aktívne podporujú prospešné mikroorganizmy a potláčajú tie škodlivé. Časom však ich kapacita klesá.

Výsledkom je, že črevnou stenou prenikajú patogénne baktérie, vstupujú do krvného obehu a spúšťajú chronický zápal nízkeho stupňa. Ten spätne poškodzuje črevné imunitné bunky – a začarovaný kruh sa uzatvára.

Prebiotiká, probiotiká, postbiotiká: Čo je čo

Záujem o mikrobiómovú výživu v posledných rokoch prudko rastie a s ním vzniká aj terminologická džungľa. Vysvetlime si tri základné pojmy.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy – najčastejšie baktérie rodu Bifidobacterium a laktobacily. Ak ich konzumujeme v dostatočnom množstve, priaznivo ovplyvňujú zdravotný stav hostiteľa.

Nájdeme ich v jogurtoch, kyslej kapuste, kefíre alebo vo forme doplnkov výživy. Výskumy naznačujú, že môžu zmierniť niektoré príznaky starnutia, ako sú strata svalovej hmoty alebo ľahká kognitívna porucha.

Menej účinné sa však zdajú byť pri potláčaní zápalu, a to napriek tomu, čo sa dlhodobo predpokladalo.

Prebiotiká sú zasa potravou pre dobré baktérie, ale samy nie sú baktériami. Ide predovšetkým o vlákninu a ďalšie zlúčeniny, ktoré črevné baktérie fermentujú a premieňajú na prospešné metabolity. Ich výskum v kontexte starnutia je zatiaľ v počiatočnej fáze.

Postbiotiká sú biologicky aktívne zlúčeniny, ktoré sú vyprodukované prospešnými črevnými baktériami. Ide napríklad o butyrát, čiže kyselinu maslovú s krátkym reťazcom. Výskumy ukazujú, že butyrát môže zmierňovať zápal, udržiavať celistvosť črevnej steny a chrániť pred rakovinou hrubého čreva.

Štúdia z roku 2025 zistila, že kombinovaná liečba prebiotikami a postbiotikami znížila poškodenie srdcového svalu u myší so srdcovým ochorením. Iná štúdia z rovnakého roka preukázala, že zmes desiatich probiotík spomalila kognitívny úpadok u myší s Alzheimerovou chorobou.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

1. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)

Strava ako základ

Napriek nádejným výsledkom odborníci varujú pred unáhleným nakupovaním doplnkov výživy. Črevný mikrobióm je totiž mimoriadne individuálny – formuje ho celý život stravovania, prostredie a zdravotná história. Neexistuje žiadna univerzálna zmes doplnkov, ktorá by prospela každému rovnako.

Napriek všetkým možným doplnkom zostáva strava najlepšie preskúmaným spôsobom, ako sa o mikrobióm starať.

Rok trvajúca klinická štúdia ukázala, že stredomorská strava znížila zápalové markery a zlepšila kognitívne funkcie u starších dospelých. V takejto strave sa často vyskytuje zelenina, strukoviny, ovocie, orechy, ryby a olivový olej, čo výrazne zvyšuje zastúpenie prospešných baktérií.

Andrea Ticinesi z Mikrobiómového výskumného centra Parmskej univerzity to sformuloval jasne: „Strava je hlavný environmentálny faktor, ktorý ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu.“

Mohlo by vás zaujímať

Človek

6. júla 2026

Jediný doplnok výživy, ktorý prospieva telu aj mozgu? Kreatín

Čo prezradili storoční

Vedci sa okrem laboratórnych štúdií pozreli aj na ľudí, ktorí žijú najdlhšie. V prípade Maríe Branyas Morero, dlhodobej držiteľky rekordu najstaršieho žijúceho človeka, výskum odhalil tri „superschopnosti“, ktoré sú spojené s dlhovekosťou.

Mala priaznivé gény, efektívny lipidový metabolizmus a črevný mikrobióm, ktorý sa nápadne podobal na mikrobióm oveľa mladšieho človeka. Vysoké zastúpenie tam pritom mali protizápalové baktérie Bifidobacterium.

Zaujímavé je, čo sama María Morero uvádzala ako jeden zo svojich zvykov. Každý deň zjedla podľa vlastných slov tri porcie prírodného, nesladeného jogurtu. Bol to síce jednoduchý zvyk, ale veda ho dôkladne podložila.

Spánok a pohyb sú podľa výskumníkov ďalšími faktormi, ktoré priaznivo ovplyvňujú diverzitu črevného mikrobiómu – a zatiaľ ich neprekonáva žiadny doplnok.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock