Sú priesvitné, flexibilné a fungujú aj pri nepriamom svetle. Ak prekonajú posledné technologické prekážky, každé okno na svete sa môže stať zdrojom čistej energie.

Solárna energia má jeden zásadný problém: panely. Sú ťažké, pevné, tmavé a esteticky rušivé. Práve preto zostávajú mimo dosahu miliárd potenciálnych plôch – neinštalujú sa na okná výškových budov, na čelné sklá áut, na okuliare či na nositeľnú elektroniku. Tím vedcov zo singapurskej univerzity NTU sa rozhodol toto obmedzenie prekonať.

Desaťnásobok tenkosti

Vedci na čele s Annalisou Bruno vytvorili perovskitové solárne články s hrúbkou asi 10 000-krát menšou než ľudský vlas. Sú tiež aj 50-krát tenšie než bežné perovskitové solárne články. 

Aby bol kontext jasnejší: ľudský vlas má hrúbku asi 70 mikrometrov. Nový solárny článok má hrúbku 10 nanometrov, teda desaťtisícinu milimetra. Je to v podstate materiál na hranici toho, čo je reálne. 

Napriek svojej tenkosti siahali tieto články k najvyššej účinnosti premeny energie, aké sa kedy zaznamenali v prípade ultratenkých perovskitových solárnych článkov. 

Ako fungujú a čo je perovskit

Perovskity sú trieda kryštalických materiálov, ktoré objavili chemici v polovici 19. storočia v ruských pohoriach. Ich fotovoltický potenciál bol však objavený až po roku 2009.

Na rozdiel od kremíka, ktorý dominuje súčasnému solárnemu priemyslu, sú perovskity lacnejšie na výrobu, flexibilné a môžu byť polopriesvitné.

Tím z univerzity NTU vyvinul plne vákuovo spracované perovskitové solárne články s absorpčnými vrstvami, ktoré sú hrubé iba desiatky nanometrov, čím dosiahol vysokú transparentnosť a stabilnú účinnosť až 12 %.

Články sú zároveň priehľadné aj funkčné a, čo je kľúčové, dajú sa vyrábať vo väčšom meradle a integrovať do budov bez zásahu do ich vzhľadu.

Vedci však nezačínali od nuly. Výrobná metóda, ktorú zvolili, je tá istá, akú dnes továrne používajú na výrobu OLED obrazoviek. To nie je len vedecký detail: znamená to, že nové solárne články by sa mohli vyrábať na existujúcich priemyselných linkách bez toho, aby sa musela budovať nová infraštruktúra.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

23. mája 2026

3D tlač bez odpadu? Táto živica sa dá použiť znova až desaťkrát

Okná ako elektrárne

Podľa Annalisy Bruno by táto technológia mohla umožniť vznik okien, ktoré zároveň generujú elektrinu. Otvorila by sa tak cesta k novej generácii udržateľnej architektúry.

Vedci tiež veria, že technológia by mohla pomôcť zmeniť okná, vozidlá a spotrebnú elektroniku na tiché zdroje obnoviteľnej energie. 

V praxi by sa články využívali rôznorodo: okná a strešné okno na aute by dobíjali jeho batériu pri parkovaní na slnku. Inteligentné okuliare by mali šošovky, ktoré by dobíjali zabudovanú elektroniku.

Výškové budovy by mali okná, ktoré by potichu generovali elektrinu. Solárne články by pritom boli takmer neviditeľné – priesvitné, farebne laditeľné, esteticky nenápadné.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

13. júna 2026

Prečo treba zapnúť na mobile letový režim?

Čo ešte chýba

Vedci aj nezávislí odborníci zdôrazňujú, že komerčnému nasadeniu bránia niektoré prekážky. Sam Stranks z Cambridgeskej univerzity uviedol, že výskumníci musia ešte preukázať dlhodobú odolnosť a stabilitu pred tým, než sa články komerčne nasadia. 

Tím NTU už podal žiadosť o patent a spolupracuje s priemyselnými partnermi na zdokonaľovaní výrobného procesu. Vedci plánujú pred uvedením na trh zlepšiť odolnosť článkov a rozšíriť túto technológiu na väčšie plochy. 

Solárne panely budúcnosti teda možno nebudú vyzerať ako panely. Budú vyzerať ako okno – alebo skôr nebudú vyzerať ako nič.

Text: Zázračná planéta

Foto: NTU Singapore