Čo je život a ako dosiahnuť osvietenie? Zuna hovorí, že neexistuje dobro a zlo, všetko je jedna energia.

Zaujímalo vás niekedy, prečo vôbec sme na tomto svete? Rozmýšľali ste už nad zmyslom života alebo nad tým, ako žiť čo najlepšie? Čítali alebo počuli ste už niekedy o osvietení? Porozprávali sme sa s Grékom, ktorého volajú Zuna. Má tak trochu iný pohľad na svet a už vyše päť rokov býva vonku iba v stane.

Tento rozhovor je vhodný na pomalšie čítanie, pretože vám dá viac, ak sa nad niektorými vetami dlhšie zamyslíte. Neodporúčame vám ho čítať, ak máte svoj fixný pohľad na svet a pevné presvedčenia o svete aj o náboženstve. Odpovede môžu znieť kontroverzne, no určite stoja za hlbšie zamyslenie.

Ahoj Zuna. Občas čítam tvoje príspevky o živote, nie vždy však úplne rozumiem, ako to myslíš. Ako vnímaš život? Čo je život?

Život je ako sen. Existuje jedno Živé Bytie, bezforemné a neviditeľné, ktoré sa premieta na niečo, čo my voláme život. Toto Živé Bytie si zakúša pocit z formy. V skutočnosti sa ani nedá povedať, že ja vnímam Život, je to skôr tak, že Život vníma mňa. Objekty nášho vnímania sú pominuteľné vnemy, presne ako vo sne. Formy okolo nás sa menia a pohybujú, zatiaľ čo ich Zdroj, pôvodné Živé Bytie, zostáva vždy nepohnutý a ten istý: Živá Ničota, totálne Živá a totálne Pokojná.

Má náš život nejaký účel?

Život nemá žiadny cieľ, tento jav je veľmi jednoduchý: premieta sa tu vedomie všetkého. Zdá sa, že neexistuje žiadna voľba, ale všetky zmeny v myslení, cítení a konaní sa premietajú ako film, ktorý bol natočený už dávnejšie. Takže by sa niekto mohol spýtať, čo si to tu vlastne užívame? Vedomie. Pocit virtuálnej reality bez toho, že by sme si s tým museli robiť starosti. My sme scenár nepísali, takže môžeme relaxovať a sledovať, čo sa stane. Je to veľmi odľahčujúce. Všetko zlé aj dobré je iba simulácia. Je to najväčší zázrak: užívať si Všetko, zatiaľ čo v skutočnosti sme Ničím.

Musí pritom byť jasné, že rozdiel medzi dobrom a zlom neexistuje, pretože to je v skutočnosti jedna energia. Všetko zažívame ako sen bez toho, že by si snívajúci mohol vyberať. Všetko pominie, Zdroj zostáva, vždy Nažive a v Pokoji.

Je možné pochopiť život?

Ak niekto chce pochopiť život, musí hľadať hlboko v sebe a veľmi úprimne sa pýtať „kto som“. Musí skúmať, ako sa život prejavuje, a nebrať ako samozrejmosť bežné a hotové predstavy, ktoré pripravili už ľudia pred nami, naši rodičia a spoločnosť. Každý chce mať dobrý život so vzrušujúcimi zážitkami bez toho, že by niekedy pátral po tom, o čom život je. Tak to nefunguje.

Ako si na to prišiel? Si si tým istý alebo si to tak myslíš? Sú tvoje vedomosti nejaká prepracovaná filozofia, ktorou sa dlho zaoberáš?

To nie sú vedomosti, je to moja vlastná skúsenosť. Už v mladosti ma zaujímalo hľadanie zdroja života a toho, kto som.

Skúšal som čítať filozofické knihy, skúšal som meditácie, ale stále som nebol spokojný. Ani sociálne aktivity ma od mladosti nenapĺňali. Užíval som si partnerky, lásku, sex, jedlo, ale bolo mi zrejmé, že tieto veci nie sú to pravé, niečo tu chýbalo. Aj život sa mi zdal ako čudný sen: existuje planéta, kde nie je žiadna rovnováha v ekonomike, v ideológiách, v náboženstve, vo filozofii. Polovica sveta sa má v pohode, zatiaľ čo druhá polovica hladuje alebo je vo vojne. A čo je osud? Privilegovaní ľudia si jednoducho užívajú a chcú lepšie zážitky, zatiaľ čo iní ich nikdy mať nebudú. A prečo sú niektorí vrahovia, násilníci a hrubí ľudia, zatiaľ čo iní sú dobrosrdeční a pokojní?

Niekde som čítal, že Buddha raz povedal: „pozorujte svoje myšlienky, akoby to boli prechádzajúce oblaky“.

Keď som mal 26 a pol roka, jedného dňa ma to zasiahlo. Rozmýšľal som, prečo iba myšlienky, celý svet a jeho udalosti sú ako myšlienky. A tak som to bral nasledujúceho pol roka veľmi vážne: pozoroval som všetko, čo sa dialo, tak, akoby to bol prechádzajúci oblak, nie ako pevnú realitu, ale ako priesvitnú. Po tom, ako som to vykonával pol roka, bol september 1996, a ja som cítil veľmi intenzívne, že moja prax sa blíži ku koncu.

Jedného dňa som sa rozprával s priateľom a on mi vravel o jeho očakávaniach do budúcnosti. Udrelo to do mňa náhle ako blesk: prečo máme túto predstavu o pokračovaní, prečo si myslíme, že naše túžby musia byť uskutočnené? Prečo sme nešťastní, ak budúcnosť neexistuje? Ak by som teraz zomrel, bol by som nešťastný? Prišiel som domov a mal som potrebu ľahnúť si. Proces v mojom vnútri sa začal.

Bolo to, akoby som bol eliminovaný ako bytosť, dokonca aj ako myseľ so všetkými vedomosťami a očakávaniami. Nebol to myšlienkový proces. Bolo to, akoby moje ja bolo zabité, zatiaľ čo pravé ja zaujalo jeho miesto. Nakoniec som zaspal a celý proces pokračoval počas môjho spánku. Ráno som bol niečím kompletne novým. Nevedel som presne, čo to je. Pozoroval som okolie a videl som všetko ako jednu energiu. Ako šálky vyrobené z hliny, keď ich vidíte, vidíte červenohnedú hlinu, takým istým spôsobom som videl každú čiastočku vo všetkom.

Bol som extrémne šťastný a moje srdce bilo rýchlo. Priateľ, ktorý ma videl, si myslel, že mi srdce vyskočí z hrude a pochopil, že ma osvietilo. Vedel to bez toho, aby vedel prečo. Ja som vedel to isté. Bola to pre mňa veľmi silná skutočnosť, že som, ako niektorí hovoria, prišiel k zavŕšeniu, uvedomeniu. Od tej chvíle som stále šťastný a pokojný, pretože to nie som ja, kto je šťastný a pokojný, ale samotná povaha všetkého, samotný Zdroj. Od toho dňa neexistujem ako osobnosť.

Osobnosť je prežívaná Prvým Princípom, večnou Pôvodnou Realitou. Chápeš, to Skutočné je ako keď Život a Smrť koexistujú súčasne. Nazývame to Blaženosť. Nebudete ma síce vidieť celý deň vysmiateho, ale moje jadro je stále v stave Blaženosti. To platí pre každého, pretože v skutočnosti každý je Jednotou v bezpodmienečnom dobrodružstve ako niekto.

Ako by sme my mohli dosiahnuť osvietenie? Existujú nejaké kroky, ktoré nám k tomu môžu pomôcť?

Ak niekto naozaj cíti, že si úprimne želá zavŕšenie, ono si ho nájde.

Najskôr musí byť zrejmé, že ten človek naozaj nechce nič iné, pretože inak sa stále identifikuje so snom tohto života. Chápete, ak ste vo fáze identifikácie so snom, nič vás nepresvedčí o tom, že život nie je reálny. Takže keď príde čas, uvedomenie si vás nájde.

Teraz by som sa chcela spýtať zopár otázok o veciach, ktorými sa zaoberá ezoterika. Sme tu viac životov? Viem, že to pre Teba nie je také podstatné, ale pamätáš si niektoré svoje minulé životy?

Životy sú snami vedomia. Zdroj, ktorý je Neviditeľná Bezforemná Živosť, čo je mimochodom dôvod, prečo ho ľudia nazývajú duchom, si začína uvedomovať sám seba prostredníctvom snenia. Snenie je projekcia zmyslov ako foriem, ktoré na seba navzájom pôsobia.

Pamätám si všetky svoje životy, pretože som Ten, kto sníva o všetkom súčasne. Hociktorý život, ktorý si dokážete predstaviť, hrubohmotný alebo éterický, snívam o ňom.

Nie je to dôležité. To, čo je dôležité, je Vedomie Skutočnosti, ktorou je večná Radosť a Pokoj. Všetko ostatné v snívaní prichádza a odchádza.

Existujú podľa Teba spriaznené duše?

Spriaznené duše sú nedorozumením. Život je sen a prúd snenia je automatický. Charakter v sne je priťahovaný k určitým ľuďom a činnostiam automaticky. Môžeš byť s niekým, či už to chceš alebo nie, na päť minút alebo na celý život, pretože také je plynutie. Nikto s tým nemôže nič spraviť.

Môžeš sa cítiť tak, že by si mala odísť, ale ak si v scenári niekde zapísaná, zostaneš tam. Tým istým spôsobom môžu byť druhí v neustálej premene, ak je prúd života taký.

Je dobré nemať žiadne domnienky/vieru o ničom, a iba Pozorovať, čo sen života pre „teba“ prináša každú chvíľu.

Sú tu nejaké veci, ktoré nám môžu škodiť alebo nás odvádzajú z cesty (napríklad drogy alebo veľa sexu bez lásky s mnohými partnermi)?

Nič ti nemôže ublížiť, pretože ty si v skutočnosti Vedomie, nie osoba. V sne má každý svoj scenár. Ak to v plynutí tak je, môžeš mať skúsenosti s drogami, so sexom – mierne alebo nadmerné, alebo môžeš žiť v odľahlej dedine s takmer žiadnymi skúsenosťami, možno okrem poľnohospodárstva.

Čo je dôležité, je Zdroj, nie obsah sna.

Týmto spôsobom je všetko príjemné, pretože je to virtuálne dobrodružstvo, či už náročné alebo nie.

A čo Boh?

Boh je Zdroj, Vedomie. Nie je tým, ako ho predstavuje náboženstvo. Boh je vedomie, ktoré sníva život. Boh je Pravé Ja každého.

Venuješ sa niečomu? Pracuješ na niečom? A ako sa cítiš, si šťastný?

Nie som ničomu oddaný a nemám žiadne túžby ani pripútanosť k ničomu. Som vedomie: čokoľvek sa objaví, prežívam to a ono to časom prejde. Vždy som šťastný a pokojný, pretože sa neidentifikujem s osobou vo sne. Môj zmysel bytia je zmyslom zdroja, nie jeho projekcií.

Kto si v normálnom živote? Ako dlho žiješ vonku? Čo Ti to dáva?

Žijem vonku v stane teraz už päť a pol roka. Som nomádom v Grécku. Začal som so stanom a batožinou, teraz sa presúvam na bicykli s prívesným vozíkom. Striedam miesta v Grécku, a keď nájdem miesto, kde cítim, že tam chcem zostať, strávim tam zimu. Cez zimu nebicyklujem.

Niekedy som sám, niekedy s partnerkou alebo skupinou priateľov.

Zuna žije vonku v stane v Grécku, cez leto aj cez zimu. Už päť a pol roka.

Jem prevažne surové ovocie a zeleninu, ale mám rád aj syr a zmrzlinu. Vyhýbam sa jedeniu cukrov a škrobov a kravských mliečnych výrobkov. Zmrzline odolať nedokážem.

Mám rád behanie na boso, bez topánok po hladkom asfalte alebo v barefoot teniskách, ak je terén drsný. Čo ešte… plávam po celý rok. Väčšinou kempujem blízko mora, pretože je to môj hlavný prostriedok na umývanie sa a pranie oblečenia. Keď nenájdem slanú vodu, oblečenie opláchnem. Ja sa nerád umývam sladkou vodou, iba v mori. Cítim sa vďaka tomu sviežo.

Tento životný štýl nie je lepší ako iné, ale je to to, čo život má pre mňa. Zdroj si nevyberá, aký sen bude snívať, objavujú sa náhodne, odnikiaľ. Zdroj nemá chcenie, nemá vôľu, nevie, čo to je.

Tajomstvom šťastia je iba Pozorovať, byť pokojný a šťastný, čokoľvek sa objaví, akýkoľvek pocit prežívame, Bezpodmienečne.

Volám sa Zuna.

Ak chcete o týchto veciach čítať viac, Zunu môžete nájsť aj na FB ako Para-Brahman Xuna. Jeho posty sú verejné, môže si ich čítať ktokoľvek, aj keď medzi priateľmi už nie je viac miesta.