Rajčiaky (ako znie odborný, botanický názov rastliny) skutočne patria do čeľade ľuľkovitých rastlín (Solanaceae). Tieto „jedovaté jablká“ však v skutočnosti nezabíjali aristokratov, ktorí ich zjedli. Dnes vieme, že vysokokyslé paradajky mali tendenciu absorbovať olovo z cínových tanierov, ktoré sa vtedy používali. To potom viedlo k otrave mnohých stolovníkov.

To však nič nemení na skutočnosti, že paradajky skutočne produkujú toxické steroidné glykoalkaloidy. Prečo teda môžeme pokojne zjesť paradajku, ale nie plody, o ktorých sa hovorí, že zabili rímskeho cisára Augusta?

Blahodarné premeny

Vedci zo Sečuánskej univerzity v Číne sa nedávno dobádali k odpovedi. Zistili, že v rajčinách prebieha „komplexná epigenetická a genetická sieť“ premien, vďaka ktorým môžu ľudia jesť paradajky bez obáv.

Steroidné glykoalkaloidy sa v rastlinách Solanaceae vyvinuli ako obrana proti škodcom. Požitie menšieho množstva tejto látky spôsobuje nepríjemne horkú chuť. Vo väčších dávkach však môžu steroidné glykoalkaloidy vyvolať celý rad vážnejších príznakov – pálenie, nevoľnosť, kŕče, spomalenie srdcového tepu a dýchania, žalúdočné vredy či vnútorné krvácanie.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

13. januára 2023

9 zaujímavých faktov o snehu

Rastliny Solanaceae však potrebujú semená na rozmnožovanie rovnako ako každá iná čeľaď. A toto rozmnoženie sa najlepšie dosiahne tak, že zvieratá zjedia plody rastliny, strávia živiny a rozšíria semená v rámci prirodzeného hnojiva.

Paradajky preto v istom štádiu svojho dozrievania musia „neutralizovať“ hladinu svojich jedovatých steroidných glykoalkaloidov. Kedy a ako k tomu dochádza, však dlho zostávalo záhadou.

Sladšie a jedlé

Výskumníci pod vedením biológa Fenga Baia teraz identifikovali molekulárne systémy, ktoré sú zodpovedné za túto fázu premeny každej rajčiny. Analyzovali údaje zo sekvenovania celého genómu rajčiny a experimentovali s genetikou paradajok tak, že blokovali určité proteíny.