Medzinárodný tím archeológov preskúmal pomocou satelitných snímok odľahlú púšť vo východnom Sudáne. Objavil na nich 280 obrovských kamenných pohrebných monumentov starých 5 000 až 6 000 rokov. Vytvorilo ich zabudnuté spoločenstvo pastierov dobytka, ktoré zaniklo spolu so zelenou Saharou.

Sahara je dnes vyprahnutá a zdanlivo prázdna. Ale pred piatimi až šiestimi tisíckami rokov vyzerala úplne inak. Bolo to počas africkej vlhkej periódy.

Bola to éra, keď túto oblasť zalievali monzúnové dažde. Vznikali tam jazerá, tiekli rieky a zvieratá sa pásli na rozsiahlych pastvinách. Žili tam tiež ľudia, ktorí chovali dobytok, presúvali sa krajinou a budovali monumentálne pohrebiská. A práve tieto pohrebiská vedci práve objavili – nie lopatami, ale satelitmi.

Prieskum z vesmíru

Tím archeológov z Macquarie University v Austrálii, z francúzskeho výskumného centra HiSoMA a z Poľskej akadémie vied systematicky prehľadával satelitné snímky púšte Atbai vo východnom Sudáne. Je to oblasť, ktorá sa rozprestiera medzi Nílom a Červeným morom. 

Namiesto tradičného výkopu však použili metódu diaľkového prieskumu, ktorá umožňuje skúmať obrovské plochy bez toho, aby museli mať archeológovia fyzický prístup na miesto. 

Výsledok prekvapil aj samotných výskumníkov: objavili stovky veľkých kruhových pohrebných monumentov, v ktorých sú starostlivo pochované ľudské pozostatky spolu so zvieratami. Pochované zvieratá sú väčšinou hovädzí dobytok, ovce a kozy a často sú usporiadané okolo centrálnej osoby. 

Tieto monumenty majú priemer od niekoľkých metrov až po neuveriteľných 82 metrov. Celkovo vedci identifikovali 280 takýchto štruktúr naprieč rozsiahlou oblasťou púšte. 

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

19. apríla 2024

Zámok Schloss Hof v nádhere cisárskych svadieb

Spoločnosť centra pastierov dobytka

Vedci popisujú staviteľov týchto monumentov ako spoločenstvo výrazne sústredené na dobytok. Pohrebné miesta naznačujú, že zvieratá neboli len zdroj potravy – bol to symbol statusu, rituálny objekt a možno aj spoločníci v posmrtnom živote. 

Jedno z najväčších nálezísk obsahovalo až 18 samostatných dobytčích hrobov. Skalné umenie objavené v okolí opakovane zobrazuje kravy v ceremoniálnych scénach.

Vlastniť veľké stádo dobytka v tejto oblasti a v tomto období mohlo byť spôsobom, ako ľudia demonštrovali vzácne a drahé bohatstvo. Bol to prehistorický ekvivalent jazdy vo Ferrari, ako to prirovnali autori štúdie. 

Mohlo by vás zaujímať

História

30. júna 2026

Kto postavil pred 6 000 rokmi škótske ostrovy?

Organizovaní nomádi, nie bezcieľni tuláci

Objavy menia to, ako vnímame presúvanie sa ľudí po prehistorickej Afrike. Tieto komunity neboli bezcieľni kočovníci, ktorí blúdili po prázdnych púštnych plochách.

Rozsah a trvanlivosť kamenných štruktúr naznačujú, že ľudia sa opakovane vracali na dôležité ceremoniálne miesta počas dlhých časových období. 

Väčšina monumentov je strategicky umiestnená v blízkosti priaznivých vodných zdrojov – skalných nádrží, vysychajúcich riek a jazier. Keď sa totiž púšť začínala vysúšať, práve voda určovala, kde žili ľudia, kadiaľ sa pohybovali a kde pochovávali svojich mŕtvych. 

Zelená Sahara mizne, kultúra zaniká

Datovanie pomocou uhlíka a keramiky z niekoľkých vykopaných monumentov nám odhaľuje, že tieto pohrebiská vznikli v období rokov 4000 až 3000 pred n. l. To znamená, že išlo o koniec africkej vlhkej periódy, keď letný monzún postupne ustupoval na juh, dažde boli slabšie a pastviny sa vysušovali. Nomádi sa museli prispôsobiť – presúvali svoje stáda a migrovali smerom na juh alebo k Nílu. 

Tento objav prepisuje príbeh Sahary a prehistórie Nílu. Poskytuje nám pohľad na to, čo a kde predchádzalo monumentálnej veľkoleposti egyptských a núbijských kráľovstiev.

Tento región zobrazuje ako niečo viac než dobre známe pyramídy a faraóni. Žiaľ, mnohé z týchto monumentov zničila nelegálna ťažba. Prežili síce tisícročia, ale dnes môžu zmiznúť za menej ako týždeň. 

Text: Zázračná planéta

Foto: African Archeological Review