Príroda
Zaujímavosti
25. mája 2026

Objavili nový druh medúzy. A je mimoriadne jedovatý

Tieto medúzy patria k najnebezpečnejším živočíchom na svete a jeden druh sme objavili len teraz.

Objavili nový druh medúzy. A je mimoriadne jedovatý

Pri pobreží ostrova Sentosa našli vedci nový druh medúzy štvorhranky, ktorú pomenovali Chironex blakangmati – podľa pôvodného názvu ostrova, ktorý znamená „ostrov smrti“.

Tento objav mení pohľad na rozšírenie týchto smrteľne nebezpečných tvorov v juhovýchodnej Ázii.

Štvorhranky patria medzi najnebezpečnejšie živočíchy na svete. Ich jed dokáže poškodiť nervovú sústavu a srdce človeka. Bolestivé pálenie po žihadlách môže pritom trvať aj niekoľko týždňov.

Napriek ich nebezpečnosti o nich vedci vedia prekvapivo málo – a nová štúdia to potvrdzuje.

Ostrov smrti a nové meno

Vedci z Univerzity v Tohoku v Japonsku a Národnej univerzity Singapuru publikovali štúdiu, v ktorej identifikovali nový druh štvorhranky, ktorá sa vyskytuje v pobrežných vodách Singapuru.

Nový druh dostal vedecký názov Chironex blakangmati. Ostrov Sentosa, pri ktorom ho objavili, sa pôvodne volal Pulau Blakang Mati – v malajčine to znamená „ostrov smrti za chrbtom“. Tento názov dostal v koloniálnych časoch z dôvodu častých pirátskych nájazdov a chorôb, ktoré tu kosili obyvateľstvo. Teraz nesie tento historický názov nový, smrteľne nebezpečný druh medúzy.

Záhada v genetike

Pri prvej analýze si výskumníci mysleli, že ide o už známy druh Chironex yamaguchii. Genetická analýza však ukázala, že C. blakangmati je odlišný druh.

Vedci preskúmali fyzické rozdiely a objavili jedinečné štrukturálne znaky pod zvonom. Kľúčovým rozlišovacím znakom sú svalové chlopne, ktoré štvorhranka používa na pohyb vodou. V prípade tohto nového druhu sú vytvarované inak než v prípade iných, príbuzných druhov.

Mohlo by vás zaujímať
Príroda
8. júla 2026

66 miliárd stromov sa správa inak, než Číňania čakali

Štvorhranné nočné mory

Štvorhrankové medúzy alebo štvorhranky sú pomenované podľa štvorcového prierezu tela, tzv. zvona. Môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre. Vďaka svojmu bledému modrastému sfarbeniu sú ťažko viditeľné v pobrežných vodách Indického a Tichého oceánu, kde žijú.

Na rozdiel od väčšiny medúz, ktoré sa pasívne nechávajú unášať vodnými prúdmi, štvorhrankové medúzy aktívne plávajú za korisťou. Majú navyše mimoriadne zložité oči – so šošovkou, sietnicou a rohovkou –, aj keď nemajú mozog.

Ako presne spracúvajú vizuálne informácie, zostáva jednou z najzáhadnejších otázok biológie.

Mohlo by vás zaujímať
Príroda
9. júla 2026

Na kostiach pterosaura objavili organické molekuly. Zistili, čo jedával

Prekvapenie z Thajska

Objav nového druhu nebol jediným prekvapením štúdie. Vedci boli zaskočení aj tým, že našli C. indrasaksajiae, teda tzv. thajskú štvorhranku, tak ďaleko od Thajska.

„Zaznamenanie takéhoto rozšírenia územia je veľmi dôležité, pretože o biodiverzite a priestorovom rozšírení štvorkrankových medúz vieme stále veľmi málo,“ uviedla morská biologička Cheryl Ames z Univerzity v Tohoku.

Objavenie thajského druhu v singapurských vodách naznačuje, že štvorhrankové medúzy sa pohybujú na väčšie vzdialenosti, než sa predpokladalo. Navyše, ich výskyt v nových lokalitách môže predstavovať zvýšené riziko pre kúpajúcich sa.

Prečo je výskum dôležitý

„Naša dôkladná analýza všetkých doteraz známych druhov medúz Chironex odhaľuje veľa o štvorhrankových medúzach a poukazuje na novú užitočnú stratégiu, ktorú môžu iní výskumníci využiť pri rozlišovaní druhov,“ uviedol spoluautor štúdie Danwei Huang z Národnej univerzity Singapuru.

Vedci dúfajú, že lepšie pochopenie rozšírenia a správania týchto tvorov pomôže ochrániť plavcov na plážach v celom regióne. Singapurské pobrežie navštevujú každoročne milióny turistov a prítomnosť mimoriadne jedovatého druhu v tamojších vodách je informácia, ktorú by nemali ignorovať.

Chironex blakangmati teda nesie názov po „ostrove smrti“ nie náhodou. A fakt, že sme ho objavili len teraz, len podčiarkuje, ako málo toho stále vieme o živote pod hladinou mora.


Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock

1/1
#jedovatá #príroda #štvorhranka

Redakcia Relax

Zdieľajte na

Nenechajte si ujsť

História
20. mája 2026

Ľudia na Slovensku nosili v dobe ľadovej piercingy na lícach

Myslíte si, že piercing je moderná vec? Sekli ste sa o 29 000 rokov. Ľudia z doby ľadovej si prepichovali líca a začínali už ako deti. Dôkaz bol priam

História
8. mája 2026

Stopy ľudí sa našli na miest, kde nemajú čo hľadať. Kto ich tam zanechal?

V dnešnej Arabskej púšti vedci objavili stopy siedmich ľudí, ktorí tadiaľ prechádzali pred 120 000 rokmi. Miesto, kde ich našli, by však malo byť pr

čsob
Zaujímavosti
13. mája 2025

Prinášame Smart účty plné benefitov: Ako získate odmenu za ich využívanie?

Naše digitálne účty prinášajú výhody pre každého. S odmenou za aktívne využívanie vám pomôžu skresať cenu účtu na nulu alebo dokonca získať

Kena
Afrika
25. februára 2026

Škaredá päťka. Ktoré africké zvieratá nevyhrali svoj vzhľad?

Škaredá päťka (Ugly Five) je menej známy, no o to fascinujúcejší protipól slávnej Veľkej päťky. Tvoria ju zvieratá, ktoré sú často prehliadan

História
28. júna 2026

200-ročná skalná maľba zobrazuje zviera, ktoré vyhynulo pred miliónmi rokov

Na skalné steny juhoafrického pohoria Karoo namaľoval niekto pred 200 rokmi dlhé telo s nadol otočenými klami. Problém je, že to zviera by malo byť dá

Príroda
2. júna 2026

Prečo neexistovali morské dinosaury?

Dinosaury do oceánov nikdy neprenikli. Teraz sa objavil dôkaz, prečo to tak bolo a prečo mohli byť výnimkou iba spinosaury.

Cement Phlego v rôznych štádiách výroby.
Technológie
12. apríla 2026

Nový cement zo sopečnej horniny môže znížiť emisie až o 67 %

Pri výrobe cementu vzniká obrovská environmentálna záťaž. Vznikol však nový cement, ktorý by túto záťaž skresal o dve tretiny.

Vesmír
12. mája 2026

Naše „ja“ z paralelných vesmírov ovplyvňujú náš osud

Kvantový pozorovateľský efekt by mohol mať príčinu a následok obrátené. Nie my ovplyvňujeme kvantové objekty – ony ovplyvňujú nás. A každá tak

Príroda
2. júla 2026

Potkany a myši sa učia odolávať jedu

Jed už pomaly nezaberá a genetické mutácie spochybňujú najrozšírenejší spôsob boja proti hlodavcom.

Človek
5. júla 2026

Slovenskí vedci objavili v pošve unikátne bunky. Môžu zmeniť liečbu ženských ochorení

Vedci opísali v stene pošvy bunkovú populáciu, ktorá doteraz nebola v tomto orgáne zdokumentovaná.

Sledujte nás na instagrame

Zavrieť reklamu