Zem možno prežije zánik Slnka. Ale čo potom?
Vedci dlho predpokladali, že Slnko pohltí Zem. Teraz však máme presnejšie modely a tie hovoria, že tento príbeh nemusí mať až taký dramatický záve
Najrýchlejšia stíhačka mohla lietať rýchlosťou Mach 3,2. Malo to len jeden háčik
Sovietska stíhačka letela trojnásobnou rýchlosťou zvuku. Keď sa však Západ konečne dostal k jej tajomstvám, zistil, že je to niečo úplne iné, než čoho sa obával.
V 50. rokoch 20. storočia stáli sovietski vojenskí plánovači pred nepríjemnou realitou: americké lietadlá lietali rýchlejšie a vyššie než čokoľvek, čo oni dokázali dostať do vzduchu.
Strategický bombardér B-58 Hustler a tajný prieskumný stroj SR-71 Blackbird operovali vo výškach a rýchlostiach, kde sovietske stíhačky nemali nárok. Odpoveďou na túto výzvu mal byť MiG-25, prepadová stíhačka, ktorá sa zapísala do dejín letectva ako najrýchlejšie sériovo vyrábané bojové lietadlo sveta.
Oceľový kolos
Prvý problém, ktorý museli konštruktéri vyriešiť, bol fyzikálny. Pri rýchlostiach presahujúcich trojnásobok zvuku spôsobuje trenie vzduchu vysoké teploty. Sú však až také vysoké, že sa pri nich bežný hliník deformuje a stráca pevnosť.
Riešenie Sovietov bolo nekonvenčné: trup MiGu-25 bol z 80 % vyrobený z nehrdzavejúcej ocele, zvyšok tvorili niklové zliatiny a titán.
Lietadlo bolo ťažké a obrovské – dlhšie ako britský bombardér z druhej svetovej vojny Lancaster.
Poháňali ho dva prúdové motory Tumanský R-15B-300, ktoré dokázali stroj vyhnať v bežnej prevádzke na rýchlosť Mach 2,83.
Pri vypätí všetkých prostriedkov mohol pilot prekročiť aj Mach 3. To je už rýchlosť, pri ktorej dosiahol jeden z prototypov svetový rekord 2 981 km/h.
Prototypy MiGu-25 prekonali 29 svetových rekordov v rýchlosti, výške a čase výstupu do takých hodnôt, že niektoré platia dodnes.
Operačný strop lietadla, teda výška, v akej stále dokázal operovať, dosahoval okolo 21 000 metrov. To je nadmorská výška, v ktorej väčšina ostatných stíhačiek tej doby nemohla fungovať ani zďaleka.
NATO stroju pridelilo kódové označenie Foxbat a plánovači Aliancie začali horúčkovito premýšľať, ako mu čeliť. Americké letectvo urýchlilo vývoj stíhačky F-15 Eagle čiastočne práve preto, aby mohla súperiť so sovietskym lietadlom.
Záhada, ktorú rozlúštil dezertér
Skutočné schopnosti MiGu-25 zostali Západu dlho neznáme, až prišiel dátum 6. septembra 1976. V ten deň vzlietol z leteckej základne Čugujevka pri Vladivostoku 29-ročný sovietsky poručík Viktor Belenko na rutinný výcvikový let. Keď sa jeho krídelníci otočili späť na základňu, Belenko pokračoval smerom na východ – k japonskému pobrežiu.
Mal to starostlivo naplánované: so sebou vzal aj zakázanú príručku k lietadlu. Pristál na civilnom letisku v meste Hakodate na severnom japonskom ostrove Hokkaidó s palivom na tridsať sekúnd letu. Požiadal o politický azyl.
Vtedajší riaditeľ CIA a budúci prezident Spojených štátov George H. W. Bush neskôr vyhlásil, že ide o „spravodajský poklad“. Japonskí a americkí analytici lietadlo rozobrali súčiastku po súčiastke. A výsledky ich prekvapili.
Mohlo by vás zaujímať
Lietadlo bez okien, ale s obrazovkami. Prešlo prvým schvaľovaním
Papierový tiger
MiG-25 bol skutočne rýchly. Rýchlosť Mach 3 však bola v praxi nedosiahnuteľná. Ak by ju lietadlo skutočne dosiahlo, jeho motory to mohlo zničiť. Skutočná bojová rýchlosť bola bližšie k Mach 2,5 až 2,8.
Manévrovateľnosť lietadla bola mizerná, dosah obmedzený a palivová spotreba enormná. Avionika bola prekvapivo primitívna – lietadlo dokonca využívalo vákuové elektrónky namiesto tranzistorov, čo americkí konštruktéri nečakali.
Hlavnou zbraňou MiGu-25 boli štyri veľkorozmerné rakety vzduch–vzduch AA-6 Acrid s dĺžkou 6 m a bojovou hlavou, ktorá vážila 100 kg. Tie však nedokázali dohnať SR-71 Blackbird, na čo bol MiG pôvodne určený. Blackbird sa MiGu-25 nikdy nepriblížil na dostrel.
Analýza odhalila aj geopolitické pozadie. Západné tajné služby a vojenský priemysel celé roky preceňovali tento sovietsky stroj. Vývoj americkej rakety AIM-97 Seekbat, ktorú špeciálne navrhli na zničenie MiGu-25, sa po Belenkovej dezercii zastavil ako zbytočný.
Odkaz, ktorý pretrval
Napriek odhaleným slabinám zanechal MiG-25 trvalý odtlačok na vývoji vojenského letectva. F-15 Eagle je stíhačka, ktorú vyvinuli čiastočne ako odpoveď na Foxbat, a stala sa jednou z najúspešnejších stíhačiek histórie.
Samotný MiG-25 slúžil v niekoľkých armádach sveta vrátane Indie, Iraku, Sýrie a Líbye a zúčastnil sa viacerých ozbrojených konfliktov.
Viktor Belenko sa po úteku usadil v USA, pracoval ako poradca pre letectvo a napísal knihu o svojom živote. Zomrel v roku 2023. Foxbat bol napokon stiahnutý z aktívnej služby: Alžírsko ho vyradilo v roku 2022, Sýria ho ako jeden z posledných prevádzkovateľov používala ešte dlhšie.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
