Keď sa v roku 2014 dostal na obežnú dráhu Zeme prvý satelit programu Copernicus, nikto nečakal, že bude fungovať 12 rokov. Sentinel-1A bol navrhnutý na 7 rokov prevádzky, ale zásoby paliva mu vydržali až 12 rokov.

Európske stredisko vesmírnych operácií ESA v nemeckom Darmstadte v júni potvrdilo koniec jeho misie.

Posledné snímky, ktoré satelit odoslal, zobrazovali Reykjavík a Melbourne. Bol to symbolický záber naprieč svetadielmi, ktorý odráža globálny dosah toho, čo Sentinel-1A za 12 rokov vykonal.

Oko, ktoré nevidí svetlo

Sentinel-1A nebol optický satelit. Na palube mal radar so syntetickou apertúrou, ktorý fungoval v pásme C. Je to zariadenie, ktoré vysiela mikrovlnné impulzy a zachytáva ich po tom, ako sa odrazia od zemského povrchu.

Výsledkom sú radarové snímky s vysokým rozlíšením, ktoré vznikajú bez ohľadu na počasie, čas v priebehu dňa a oblačnosť.

Práve táto schopnosť robila zo Sentinelu-1A nástroj, na ktorý sa spoliehali záchranné zložky, vlády aj vedci. Satelit pomáhal aj v momentoch, keď optické satelity zlyhávajú: počas záplav, po zemetraseniach, pri monitorovaní lesných požiarov pod dymom alebo pri sledovaní arktického ľadu počas polárnej noci.

Päť rokov sám

Pôvodne mal Sentinel-1A fungovať v tandeme so svojím dvojníkom Sentinelom-1B, ktorý bol vypustený v roku 2016. Oba satelity obiehali Zem vo vzájomnom uhle 180 stupňov. To im umožňovalo snímať akékoľvek miesto na planéte každých šesť dní.

V roku 2021 však zasiahla Sentinel-1B porucha napájacieho systému radaru. Satelit prestal zbierať dáta a v auguste roku 2022 sa jeho koniec definitívne potvrdil. Sentinel-1A zostal sám a päť rokov niesol takmer celú záťaž európskeho radarového pozorovania Zeme.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

27. mája 2026

Vedci zmapovali hustotu každého objektu vo vesmíre. Čakali ich však prekvapenia

Sledoval všetko

Za 12 rokov prevádzky sa stal Sentinel-1A jedným z najuniverzálnejšie využívaných satelitov v histórii európskeho kozmického programu.

Jeho radarové snímky slúžili na monitorovanie rozsahu záplav a plánovanie záchranných operácií, sledovanie pohybu pôdy pri zosuvoch a poklese terénu nad baňami aj na detekciu ropných škvŕn na mori a sledovanie lodnej dopravy. Mapoval aj arktický morský ľad a pohyb ľadovcov, ale sledoval aj odlesňovanie a zmeny vo využívaní pôdy.

Všetky tieto dáta boli v súlade s politikou programu Copernicus voľne dostupné komukoľvek na svete – vedcom, vládam, záchranným organizáciám aj novinárom. Milióny radarových snímok tvoria archív, ktorý bude slúžiť výskumu ešte desaťročia.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

21. mája 2026

Koľko kilometrov ste preleteli galaxiou? Tento vesmírny nástroj vám to spočíta

Nástupníci sú už vo vesmíre

Koniec satelitu sa odohral bez prerušenia dátových tokov. Sentinel-1C sa vypustil ešte v roku 2024 a Sentinel-1D vstúpil do prevádzky len v apríli tohto roku.

Tieto satelity dnes obiehajú Zem v optimálnom rozmiestnení 180 stupňov od seba. Systém tak obnovil pôvodný šesťdňový cyklus globálneho pokrytia.

Oba nové satelity majú okrem radaru aj systém automatickej identifikácie lodí AIS, čo posilňuje námorný dohľad a bezpečnosť na mori. Inováciou je aj nový separačný mechanizmus, ktorý znižuje riziko vzniku kozmického odpadu pri vyradení satelitu.

„Sentinel-1A bol oveľa viac než len satelit. Otvoril éru Copernicus. Viac ako desaťročie dodával denne kľúčové dáta, ktoré nám pomáhali lepšie porozumieť našej planéte a reagovať na niektoré z najpálčivejších výziev spoločnosti,“ zhrnula Simonetta Cheli, riaditeľka programov pozorovania Zeme v ESA.

V najbližších mesiacoch sa bude obežná dráha Sentinelu-1A postupne znižovať a o niekoľko rokov satelit zhorí pri prieniku do zemskej atmosféry. Dáta, ktoré za 12 rokov zhromaždil, tu však po ňom zostanú.

Text: Zázračná planéta

Foto: ESA