Nečakaní hrdinovia: trpasličie galaxie

Medzinárodný tím, ktorý viedol astrofyzik Hakim Atek z parížskeho Inštitútu astrofyziky, sa zameral na dáta z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) a z Hubblovho ďalekohľadu. Tie zozbierané informácie o oblasti vesmíru, ktorá sa nazýva Abell 2744. Táto oblasť je natoľko hustá, že časopriestor sa okolo nej ohýba a pôsobí ako prírodná zväčšovacia šošovka.

Výsledky odhalili nie hŕstku gigantických kozmických motorov, ktoré by poháňali rozmach svetla, ale roj drobných trpasličích galaxií. A bolo ich veľa.

Tieto galaxie sú malé, slabé a ľahko prehliadnuteľné – čiastočne preto ich vedci tak dlho ignorovali. Ale podľa dát boli takého galaxie v ranom vesmíre všade – množstvo väčších galaxií prevyšovali v pomere 100 : 1.  

Analýza ukázala, že tieto trpasličie galaxie sú nielen najpočetnejším typom galaxií v ranom vesmíre, ale sú aj oveľa jasnejšie, ako sa očakávalo. Ich kolektívna produkcia ionizujúceho žiarenia je štyrikrát vyššia, ako sa predtým predpokladalo u väčších galaxií.

Mohlo by vás zaujímať

Vesmír

23. júna 2026

Zem možno prežije zánik Slnka. Ale čo potom?

Kolektívna sila

„Tento objav odkrýva kľúčovú úlohu ultraslabých galaxií v evolúcii raného vesmíru,“ hovorí astrofyzička Iryna Chemerynska. „Produkujú ionizujúce fotóny, ktoré počas kozmickej reionizácie premieňajú neutrálny vodík na ionizovanú plazmu.“

Ide o zvláštne uspokojivú odpoveď: prielom teda mohol prísť od nespočetne malých galaxií, ktoré spolu dokázali niečo, čo zmenilo celý vesmír.

Vedci plánujú preskúmať ďalšie oblasti vesmíru, aby potvrdili, či je tento vzorec univerzálny. Zatiaľ je to však najsilnejší dôkaz o tom, ako sa vesmír prebral z tmy.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock