5 izboviek, ktoré sú ako stvorené do spálne
Spálňa je miestom pokoja a kvalitného spánku. Správne zvolené izbové rastliny priestor zútulnia a dokonca môžu prospieť aj k lepšej kvalite vzduchu.
Chémia vo vzťahoch: Partner vám musí voňať
Podľa čoho by sme si mali vyberať partnera na celý život? Prečo v stave zamilovanosti nemáme potrebu spať? Ako naše správanie ovplyvňuje testosterón a čo sú to tie motýle v bruchu?
V podcaste Všeobecne o zdraví Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa s biologičkou a genetičkou Jaroslavou Babkovou rozprávala Eva Peterová.
Vraví sa, že keď sme zamilovaní, tak aj v daždi slnko svieti. A naopak, keď lásku nemáme, tak ju hľadáme, máme pocit, že len s ňou bude náš život hodnotnejší, plnší. Prečo je to tak?
Z biologického hľadiska nám počas zamilovanosti vznikne v mozgu pocit krásna. Je to preto, lebo sa nám vyplavia chemikálie ako dopamín, ktorý navodí pocit pôžitku a pohody. Rovnaký efekt nastane, keď si dáme čokoládu, jedlo, ktoré máme radi, alebo robíme aktivitu, ktorá nás napĺňa. Automaticky inklinujeme k činnostiam a vyhľadávame také produkty, ktoré nám v hlave spustia tento proces.
Popri láske nastane hotová explózia chemikálií. Poklesne hladina serotonínu, dostaví sa stav, ako keby sme boli na drogách. Robíme veci, ktoré bežne nerobíme. Vzniká aj pocit závislosti, vyplavia sa stresové hormóny. Keď sme zamilovaní, nepotrebujeme spať ani jesť. Cítime sa neustále nabudení, ako keby sme boli v permanentnom strese.
To je veľmi dôležité, aby sa zamilovaný človek „nakopol do boja“, pretože interakcia s opačným pohlavím je veľmi stresujúca. Stresové hormóny nás nabudia, aby sme prekonali ostych a jeho alebo ju oslovili.
Čo sa ďalej deje v našom tele, keď sme zaľúbení?
Na to následne zareagujú pohlavné orgány. Zaujímavé je, že u zamilovaného muža poklesne hladina testosterónu. Je to žiaduce a je to krátkodobé. Deje sa to kvôli tomu, aby mal oči len pre tú jednu jedinú a nepozeral po iných. Aby skrátka prestal byť na reprodukčnom trhu chvíľku aktívny. Aj preto, aby znežnel a partnerke sa vedel trošku priblížiť a zladil sa s ňou aj emocionálne a hormonálne.
A naopak, u ženy musí testosterón trochu stúpnuť, aby začala byť odvážnejšia a dala mu šancu. Pre ženu sú vzťah a interakcia s mužom „riskantnejšie“. Ak by vzťah nevyšiel, ona by niesla následky v zmysle počatia a starostlivosti o potomka. Za individuálne krátky čas sa ale všetko vráti do pôvodného stavu a potom príde k hormonálnym vzplanutiam, ktoré prehĺbia vzťah do pevnejšieho puta.
Spôsobí ich hormón oxytocín, ktorý poznáme ako hormón väzby, vzájomnej interakcie, zblíženia a vernosti. Stimuluje sa dotykmi, interakciou koža na kožu. Keď ošiaľ zamilovanosti po krátkej chvíli opadne – a to je dobre, lebo nemôžeme byť stále v permanentnom strese – prehupneme sa do ďalšej fázy vzájomného puta a naviazanosti.
Čím to je, že nás niekto priťahuje a niekto môže okolo nás „tancovať“ hoc aj nahý a ani ťuk?
Primárny signál na sympatiu medzi dvomi prebieha pomocou čuchového vnemu. Nevieme úplne presne, prečo si príroda zvolila práve čuch ako tester, ale je to v nás evolučne zakonzervované. Dvaja ľudia, ktorí by sa mali nájsť a sú pre seba stvorení v biologickom zmysle, to znamená na plodenie, by si mali navzájom voňať. A voňajú si preto, lebo sú geneticky a imunologicky odlišní. Preto nás priťahuje iba istý typ ľudí z populácie. Príroda to tak chce, lebo dvaja odlišní ľudia majú iný imunitný potenciál.
To znamená, že muž má istý arzenál zbraní na boj proti vírusom, patogénom, baktériám, na meniace sa prostredie, ale žena má úplne iný typ zbraní a úplne odlišné možnosti boja. Keď sa tí dvaja stretnú a splodia potomstvo – čo je náš jediný biologický cieľ – bude veľmi dobre vyzbrojené na boj s patogénmi aj s prostredím. A to príroda chce, lebo prežijú iba tí najsilnejší jedinci. Cieľom je teda „vyvoňať“ si toho pravého.
Nám ženám sa počas života páči veľa mužov, nehovoriac o chlapoch, ktorým sa krky otáčajú za každou druhou ženou. Tak ako teda zistíme, že on je ten pravý, alebo ona je tá pravá?
Počas života nám bude voňať veľmi veľa ďalších biologických jedincov. Keby sme vyšli na ulicu, tak budeme dosahovať kompatibilitu s osemdesiatimi mužmi zo sto. Ale my ľudia sa nemôžeme riadiť čisto len tým, ako nám kto vonia. Podliehame aj kultúrnej evolúcii a tá je rýchlejšia a pre ľudí veľmi dôležitá.
V porovnaní so živočíchmi je naše hľadanie partnera veľmi komplikovaný proces. U ľudí nejde len o plodenie a párenie sa, to by bolo veľmi jednoduché. Musíme nájsť prienik medzi množstvom iných faktorov.
Mohlo by vás zaujímať
Opaľovanie, fajčenie a stres: Najsilnejšie faktory urýchľujúce starnutie pokožky
Minimálne musíme mať aspoň rovnaké hodnoty, motivácie, musí medzi nami existovať nejaký kompromis pováh. Ako zistíme, že je ten pravý alebo tá pravá? To je veľmi komplikovaná otázka, na ktorú nemáme odpoveď.
Aké sú fyziologické prejavy zamilovaného človeka? Ako zistíme, že je do nás ten druhý zaľúbený?
Ako sme hovorili na začiatku, počas zamilovanosti dôjde k explózii chemikálií a to sa prejaví na úrovni mozgu – čo nevidíme, len cítime, že sa správame inak a že sme trochu iní. Ale niektoré prejavy, najmä na stresové hormóny, majú aj vonkajší efekt. Telo nastavia na útok alebo boj, začnú sa nám potiť dlane, rozbúši sa srdce, aby sa krv dostala všade tam, kam potrebujeme.
Cítime motýliky v bruchu, pretože stresové chemikálie majú receptory aj v tráviacom trakte a spôsobujú jemné kontrakcie a sťahy. Ak sa chcete uistiť, že sa naozaj páčite opačnému pohlaviu, stačí sa pozrieť, či má rozšírené zrenice.
Ako môžu internetové zoznamky negatívne ovplyvniť výber alebo správnosť výberu partnera?
Príroda online zoznamovanie nepozná, preto na to nevieme dobre reagovať, jednoducho nie sme na to pripravení. Ak sa písanie dlho naťahuje bez osobného kontaktu, ku ktorému by podľa mňa malo prísť rýchlo, môže sa stať, že sa zaľúbime do predstavy. Ľudia často vravia, že na rande prišiel úplne iný človek. Aj fotky na internete často veľmi klamú a s realitou nemajú nič spoločné. Ak sa nám na zoznamke niekto páči, zdá sa nám zaujímavý a rozumieme si pri písaní, treba sa čo najrýchlejšie stretnúť a overiť si prírodnú kompatibilitu zoči-voči.
Môžu z nekompatibility vyplývať neplodnosť alebo neschopnosť splodiť spoločného potomka?
Existujú mnohé faktory, podľa ktorých si muži aj ženy vyberajú partnera. Ak sa odkloníme od tých biologických, nepočúvame reč tela, nedáme na vzájomnú vôňu a sú pre nás dôležité iné faktory, môže sa nám stať, že žijeme s človekom, s ktorým by nás príroda nikdy nespojila.
Potom sú spolu dvaja ľudia, ktorí sa možno snažia mať deti, alebo sú spolu partneri, ktorým nefunguje intímny život, nevedia si k sebe nájsť cestu a nevedia prečo. Vo všetkom inom si rozumejú, sú kompatibilní, zohratí, všetko je fajn, ale jednoducho v tejto oblasti sa im nedarí. Je to preto, lebo nevypočuli biologický hlas.
Príroda je veľmi múdra.
To, čo nám príroda nadelí, je veľmi jednoduché. Zložité je to, čo si my ľudia vytvárame, všetky tie ostatné vrstvy, ktoré na partnerovi hľadáme.
Môže byť za nesprávny výber partnera zodpovedná aj antikoncepcia?
Existuje štúdia, podľa ktorej sa ženám užívajúcim antikoncepciu prepne preferencia partnera. Prestane im voňať geneticky odlišný muž a naopak, vonia im muž, ktorý je geneticky príbuzný. No a to je presne to, čo príroda nechce.
Nechce, aby sa stretli dvaja geneticky podobní jedinci, pretože také potomstvo – v biologickej reči – nemá šancu na prežitie. Preto tieto ženy mávajú ťažkosti, keď vysadia antikoncepciu.
Môže láska k jednému človeku trvať celý život?
Je to skôr psychologická otázka. Dnes je už známe, že láska je proces. Existujú ľudia, ktorí ju naozaj vedia budovať od prvotných dní a prejavov zamilovanosti po celé roky až do zrelého veku. Je to vždy veľmi individuálne a závisí to od toho, ako tí dvaja vedia lásku tvoriť a formovať. Tá počas rokov mení podobu.
Takže je to utópia, ak si myslíme, že môžeme byť zamilovaní po celý život?
Objektívne to nie je možné. Nemôžeme žiť v stave zamilovanosti celý život. Bolo by to energeticky veľmi náročné. Telo tak jednoducho nemôže dlhodobo fungovať a to je dobre. Musí sa zastabilizovať, vytvoriť zasa iné biochemické pozadie na iné fungovanie lásky.
Povedala by som to takto: Láska na celý život nie je utópia, ak sa zmierime s tým, že bude meniť podobu.
Vo svojej praxi sa venujete skúmaniu testosterónu a jeho vplyvu na naše správanie. Aké zaujímavosti ste zistili?
Testosterón je mužský hormón, ktorý spôsobuje typicky mužské charakteristiky, to znamená dravosť, správnu asertivitu až agresivitu.
Napríklad vieme, že muži vo väzniciach majú väčšinou vysokú hladinu testosterónu. Uberá mužom z emocionality i verbálnych prejavov. V našich štúdiách sme sa zaoberali najmä vplyvom testosterónu na intelektové nadanie, či je možné, aby mal testosterón vplyv na to, že sa už počas vnútromaternicového vývinu nadizajnuje intelektovo nadaný mozog.
Mohlo by vás zaujímať
Sex ako legálna droga
Venujeme sa problematike autizmu, čo je v dnešnej dobe celosvetový problém. Existuje hypotéza, že autizmus spôsobuje istá odchýlka v normálnych koncentráciách testosterónu, či už počas vývinu, alebo v jeho skorých štádiách. Študujeme aj jeho variabilitu na zdravej populácii. Potvrdilo sa, že romantickí muži, ktorí prežívajú lásku ako z filmov a majú radi romantické začiatky vzťahov, majú menej testosterónu než zvyšok populácie.
Pred niekoľkými rokmi ste boli súčasťou tímu, ktorý získal Ig Nobelovu cenu (americké ocenenie parodujúce Nobelove ceny, pozn. red. ) za výskum bozkávania. Čo ste skúmali?
Ig Nobelovu cenu sme dostali za zistenie, že po dvojminútovom intenzívnom bozkávaní sa v ústach žien nachádza mužská DNA, ktorú vieme ešte niekoľko minút potom zachytiť. Riešili sme závažný technický problém v laboratóriu.
Nevedeli sme, prečo máme vo vzorkách slín tehotných žien, ktoré čakali ženský plod, opakovane chromozóm Y, ktorý signalizuje mužskú DNA. Nemal tam čo robiť, lebo mama i plod dievčatka majú chromozómy XX.
Docent Selec prišiel s nápadom, že by to mohlo byť tým, že mamičku pri odberoch sprevádzal otec a došlo k pravdepodobnej interakcii muž-žena a pri bozku v ústach mamičky zostala kontaminácia jeho DNA.
Všimli si to na Harvarde a asi rok potom, čo vyšiel článok, sme dostali Ig Nobelovu cenu. Je to cena, ktorá vás najprv rozosmeje, no potom vás donúti zamyslieť sa nad tým, že hoci sú niektoré vedecké objavy smiešne, majú svoj význam.
Čítala som v niekoľkých vašich článkoch, že bozk dokáže veľmi veľa vypovedať o vhodnosti partnera.
Áno, bozk je veľmi dôležitý. Je to ako vstupné interview. Dochádza pri ňom k výmene veľkého množstva informácií bez toho, že by sme si toho boli vedomí. Čuchové vnímanie, ochutnávanie partnera, to sú interakcie, ktoré naše telo analyzuje bez toho, aby sme si dávali pozor.
Počas bozkávania dochádza k výmene slín, informačných a hormonálnych molekúl. Ide o taký dôležitý informačný proces, že veľké percento žien nemá ochotu pokračovať ďalej vo vzťahu, ak im bozk nechutil. Podvedome cez naše zmysly dostávame veľmi dôležité informácie o tom, aká je biologická kvalita partnera. Dnes už vieme, že zloženie slín odráža zdravotný stav rovnako dobre ako krv.
Bozkom si vieme partnera spoľahlivo otestovať.
Odporúčate bozk už na prvom rande?
To je na zváženie. Ale nech už bude aj na treťom, treba vyhodnotiť informáciu, ktorú z neho získame.
Majú podobnú výpovednú hodnotu aj dotyky?
Samotné dotyky nemajú informačnú hodnotu. Nedokážu zanalyzovať molekuly chemikálií, ako napríklad nos cez čuchový vnem alebo chuťové poháriky zo slín. V podstate reagujú na nejaký náboj, ktorý človek má a dotvoria či umocnia celkový pocit.
Možno láska na celý život neexistuje, ale celý život dokážeme prežiť v láske. Máte pre nás nejakú radu, ako to dokázať s jedným partnerom?
To by som tiež chcela vedieť. Som biologička, neviem vám povedať, ako by sme my ľudia, rozumní a takí komplikovaní, mali žiť. Závisí to od mnohých faktorov. Pre mňa je dôležité, aby ľudia vedeli, že si s partnerom musia byť biologicky blízki. To znamená, že by mali byť stvorení jeden pre druhého.
Biologická sila, ktorá ich k sebe bude priťahovať, je ako lepidlo alebo tmel. Aj keď potom prídu vzťahové problémy, nezhody pováh, biologický tmel im pomôže tieto úskalia prekonať. No a potom, samozrejme, je dôležité to ostatné – aby sa snúbili aj psychologický, morálny aspekt, všetky tie motivácie a hodnoty.
Z toho vyplýva, že by sme mali počúvať viac srdce ako rozum. Partnera si ovoňať, ochutnať, možno aj ohmatať a celkovo ho preskenovať.
Áno, musí tam byť biologický základ a srdce nám musí hovoriť, že pri nej alebo pri ňom to bude fajn. Ale určite do toho treba ísť aj s rozumom.
Lenže kým na ostatnom sa dá popracovať, to biologické medzi dvomi ľuďmi sa zmeniť nedá.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste Všeobecne o zdraví na Apple Podcasts. Tento rozhovor bol publikovaný so súhlasom Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
1/1
