Fenomén dokonalých športovcov: Ako nám sociálne siete krivia pohľad na vlastné výkony?
Otvoríte si Instagram či Stravu a máte pocit, že ste jediný pomalý bežec na svete? Že sa „neviete bicyklovať?“ Alebo nie ste dosť vyrysovaní? Ni
Doplnok stravy, ktorý na seba viaže mikroplasty, by ich mohol odstraňovať z tela
Prvé testy na ľuďoch naznačujú, že doplnok výživy z uhynutých baktérií dokáže viazať mikroplasty a zabrániť ich vstrebávaniu do buniek.
Mikroplasty sú čiastočky plastu menšie ako päť milimetrov. Dnes sa nachádzajú takmer všade. Nachádzajú sa v pitnej vode, v soli, v mede, v ryži aj v ovzduší.
Priemerný človek ich ročne príjme odhadom 39 000 až 52 000 kusov len z potravy. Sú v krvi, v pľúcach, v mozgu, v placente, v reprodukčných orgánoch. A čo je dôležité, zatiaľ nevieme presne, aké zdravotné následky majú, aj keď náznaky nie sú priaznivé.
Jedna štúdia preukázala, že u ľudí s mikroplastmi v artériových povlakoch bolo viac ako štvornásobne vyššie riziko infarktu alebo mozgovej príhody než u tých bez mikroplastov.
Vyššie koncentrácie mikroplastov sa zaznamenali aj v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou.
Ani jedno z týchto zistení neznamená príčinnú súvislosť. Je však pochopiteľné, že sa musia hľadať spôsoby, ako mikroplasty z tela odstrániť.
Mŕtve baktérie ako lapač plastov
Nový výskum z roku 2026 sa vydal neočakávaným smerom. Tím vedcov testoval takzvaný postbiotický doplnok s názvom Qi601. Ide o prípravok pozostávajúci z baktérií usmrtených teplom. Zistilo sa o ňom, že doplnok dokáže viazať mikroplasty na svoj drsný povrch, čím zabraňuje ich vstrebávaniu do buniek tráviaceho traktu.
Ide o prvý ľudský klinický test doplnku zameraného priamo na odstraňovanie mikroplastov.
Výsledky sú predbežné, ale mechanizmus má logiku. Drsné povrchy mŕtvych bakteriálnych buniek priťahujú mikroplastové čiastočky elektrostatickými silami. Mikroplasty sa na ne viažu a spolu s nimi opustia telo prirodzenou cestou.
Chitosan, starší kandidát s novými dôkazmi
Paralelne s týmto výskumom si získava pozornosť aj chitosan. Ide o prírodnú vlákninu získavanú z vonkajšieho skeletu kôrovcov.
Tím vedcov z Tokijskej univerzity podával pri svojom výskume v roku 2025 chitosan potkanom spolu s mikroplastmi. Výsledky ukázali, že potkany, ktoré sa kŕmili chitosanom, vylučovali v stolici výrazne vyššie množstvo mikroplastov než kontrolná skupina.
„Potvrdili sme, že chitosan sa viaže na mikroplasty,“ uviedol vedúci autor štúdie profesor Muneshige Shimizu. „Domievame sa, že by sa mohol využívať v akejkoľvek potravine, kde si môže zachovať svoju štruktúru.“
Chitosan sa v tráviacom trakte rozpúšťa v žalúdočných šťavách a viaže sa na žlčové kyseliny. Je to rovnaký mechanizmus, ktorý mu umožňuje znižovať hladinu cholesterolu. Táto väzbová schopnosť zrejme stojí aj za jeho afinitou k mikroplastom.
Prvý predbežný test chitosanu na ľuďoch zahŕňal desať zdravých dobrovoľníkov. Účastníci dostávali 0,8 gramu chitosanu odvodeného z raka červeného (Procambarus clarkii). Potom sa analyzovala ich stolica na obsah mikroplastov.
Výsledky naznačili zvýšené vylučovanie mikroplastov. Štúdia však bola príliš malá na to, aby sa z nej dali robiť vierohodné závery.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo sme praváci? Prvý pravák ani nemal ruky
Čo to neznamená
Vedci dôrazne upozorňujú, že ani postbiotický doplnok, ani chitosan nie sú overené liečivá, ktoré by ľudí skutočne zbavovali mikroplastov. Výskum je totiž len v počiatočnom štádiu a klinické testy sa zatiaľ robili na veľmi malom počte ľudí.
Nevieme, aké množstvo mikroplastov tieto látky skutočne odstraňujú v reálnych podmienkach, ako dlho ich treba užívať ani či sú dlhodobo bezpečné pri každodennom podávaní.
Chitosan nie je vhodný pre ľudí s alergiou na mäkkýše a kôrovce. Aktívne uhlie, ďalší populárny „čistič tela“, je síce širokospektrálny adsorbent, ale pri dlhodobom užívaní viaže aj lieky a živiny, čo môže byť problematické.
Najpraktickejší záver, ku ktorému vedci zatiaľ dospeli, je staré odporúčanie v novom kontexte. Vysoký príjem vlákniny z prirodzených zdrojov urýchľuje prechod potravy tráviacim traktom, čím skracuje čas, počas ktorého môžu mikroplasty preniknúť do tkanív. Nie je to žiadne dramatické riešenie, ale stoja za ním desaťročia dôkazov.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
