Solárne články prekonali „nemožnú“ hranicu: dosiahli kvantovú účinnosť 130 %
Čo ak by solárne články dokázali využiť viac energie, než do nich vstúpi? Vedci to práve dokázali v laboratóriu – a výsledky prepisujú učebnice
Keď archeológovia odkryli v Pompejach novú fresku, ľudia boli nadšení. Dôvod? Na stene 2 000 rokov starej rímskej vily sa objavilo niečo, čo nápadne pripomínalo pizzu.
Rimania však mali niečo, čo nazývali panis focacius, teda tzv. ohniskový chlieb. Ten sa robil z kysnutého cesta z múky, olivového oleja, vody a soli. Je to základný recept, ktorý sa zachoval dodnes v podobe focaccie.
Prečo ľudia tak náhle prestali stavať megalitické hrobky?
Plochá focaccia s ovocím mohla byť skromným jedlom, no jedlo na striebornom podnose predstavuje grécky koncept xenia. Je to pohostinnosť, ktorej sa dostáva všetkým návštevníkom a vytvára silné puto priateľstva medzi hostiteľom a hosťom.
V mestách v okolí Pompejí bolo nájdených asi 300 takýchto zobrazení. Táto konkrétna freska však vyniká mimoriadnou kvalitou spracovania.
9 čarovných miest na Peloponézskom polostrove
Riaditeľ Archeologického parku Pompeje Gabriel Zuchtriegel poukazuje na iróniu dejín. „Pizza sa zrodila ako jedlo chudobných v južnom Taliansku, ale neskôr dobylo svet a podávajú ho aj v michelinských reštauráciách.“
Neapolský kuchár Gino Sorbillo je však presvedčený, že freska skutočne zobrazuje predchodcu pizze: „V starovekých Pompejach sme už videli, že existovali formy plochého chleba z obilnín, vody, soli a možno piva ako kvasidla. Ľudia ho potom mohli obložiť zeleninou alebo rybou – v podstate to bola starodávna forma pizze.“
Pompeje opäť dokázali, že pod ich popolom sa ukrýva oveľa viac ako len ruiny – schovávajú sa tam aj dnešné obľúbené jedlá.
Text: Zázračná planéta
Foto: Archeologický park Pompeje