Na korčule!
Zistite si, kedy je túto zimu na vašom štadióne v rozpise verejné korčuľovanie. Pri udržiavaní rovnováhy na ľade sa okrem stehenných svalov n
Prečo sa vlka netreba báť? Viete, aký má vlk význam v prírode?
Chodíte do lesa a často vám prebehne hlavou, ako by ste sa zachovali pri stretnutí s divokými zvieratami? Tentokrát si povieme o stretnutí s vlkmi, o tom, či sú vlky nebezpečné, čo nám hrozí pri stretnutí s nimi a či majú tieto zvieratá v našej prírode aj nejaký význam.
O tieto informácie sa s nami podelili Lea Kurpasová s Erikom Balážom, s ktorými môžete vlky a divokú tatranskú prírodu spoznávať prostredníctvom projektu Lesmír – za tajomstvami divočiny na turistických chodníkoch. Jednou z trás, ktoré tu máte na výber, je práve chodník Po stopách vlkov v Západných Tatrách, ktorý je prístupný celoročne.
Sú vlky naozaj nebezpečné?
Napriek poverám a našim rozprávkam, ako vlk zožral Červenú čiapočku a jej starú mamu, ktoré poznáme už od detstva o tom, sú vlky paradoxne veľmi bojazlivé zvieratá.
Vlky nevnímajú ľudí ako svoju korisť. Ľudí sa boja a snažia sa im vyhnúť, čo sa im vzhľadom na ich vynikajúci čuch väčšinou aj darí.
Na Slovensku nebol zaznamenaný žiadny prípad útoku vlka na človeka.
Nebezpečie by teda pri stretnutí s vlkom v prírode hroziť nemalo. Ak by ste sa s vlkom stretli, môžete to dokonca brať skôr ako zážitok. Znie to neuveriteľne? Ich čuch dokáže zachytiť pachy až do troch kilometrov. Keď zacítia človeka, nechcú sa s ním stretnúť.
Ak sa vám napriek všetkému podarí s vlkom stretnúť, nemali by ste panikáriť, ale snažte sa zachovať pokoj. Najlepšie spravíte, ak zostanete ticho a počkáte, kým vlk odíde. Ak by ste sa však príliš báli, skúste vydať nejaký zvuk, slovo, zatlieskať alebo zapískať a vlk utečie.
Vlk by sa ľudí nebál iba vtedy, ak by mal besnotu. A besnota sa za posledné roky na našom území nevyskytla.
Vlky majú strach z ľudí hlboko zakorenený
Vyzerá to tak, že vlky sa nás boja viac ako my ich. A majú k tomu dôvod, za posledné storočia ich ľudia vo veľkom zabíjali.
V 14. storočí začali na našom území žiť valasi, ktorí boli pastiermi. Vlky im však ovce zabíjali, a to sa im nepáčilo, pretože ovce boli ich zdrojom obživy. A tak sa vlky stali nepriateľom ľudí. Okrem toho však vlkom nepomohlo ani kresťanstvo, ktoré zobrazovalo vlka ako symbol diabla, a tak sa začal (drastický) lov na vlkov.
A až do 60-tych rokov minulého storočia vyplácal štát za každého uloveného vlka finančné odmeny.
A tak vlky na našom území niekoľkokrát takmer vyhynuli. Zmena nastala v 70-tych rokoch, pretože odvtedy bolo možné loviť vlky len od novembra do polovice januára a limitovaný bol aj ich počet. Od roku 2021 bol však vlk vyhlásený za celoročne chránené zviera, ktoré sa teda nesmie loviť vôbec.
Zaujímavé je, že na začiatku stredoveku, ešte pred príchodom kresťanstva, boli vlky na našom území uctievané. Verilo sa, že majú magickú silu a symbolizovali nezraniteľnosť a odvahu.
Vlky udržujú rovnováhu v ekosystéme
Aj keď vlka v prírode uvidíme iba málokedy, majú pre prírodu nenahraditeľný význam. Vedci to potvrdzujú, vlky dokážu udržať v prírode rovnováhu.
Možno ste už počuli o Yellowstonskom národnom parku. V roku 1926 boli v tomto americkom národnom parku vlky vyhubené, čím mnohé zvieratá stratili svojho predátora. Problém spôsobili najmä jelene a bizóny, ktoré sa rozmnožili, spásali veľké plochy a ničili všetku vegetáciu, ktorá sa nedokázala obnovovať. Na to časom doplatili samotné zvieratá, ktoré nemali čo jesť a začali byť podvyživené a choré.
Do Yellowstonu ľudia vrátili vlky v roku 1995. Tým znova klesol počet bylinožravcov a zvieratá sa pohybovali v menších čriedach. Príroda sa začala obnovovať a aj jelene boli zdravšie, pretože mali dostatok potravy a prostredníctvom prirodzenému výberu zostávali žiť iba zdravé jedince. Obnovilo sa aj rastlinstvo na brehoch riek a vďaka tomu vzrástol počet bobrov, ktoré následne vytvorili lepšie podmienky pre život rýb. Vlky spustili v prírode celý reťazec reakcií – obnovili rovnováhu ekosystému a aj jeho rozmanitosť.
Aj na Slovensku máme príklad toho, aké sú vlky v prírode dôležité. Keď sa v 90-tych rokoch skúmal diviačí mor ošípaných, zistilo sa, že v oblastiach, kde žijú vlky, sa diviačí mor nevyskytuje. Ak sa náhodou vyskytol, tak iba raz a znovu zmizol.
Vlky lovia choré zvieratá, čím zastavujú šírenie moru.
Vlky do prírody jednoducho patria, bez nich by sme si s rovnováhou prírody neporadili. Tak ako, ste radi, že ich na Slovensku stále máme?
Mohlo by vás zaujímať
V lese býva… Vyrobte si s deťmi zvieratká z kartónu. Tu je návod.
Každé zviera má svoju rodinu
Vlčia svorka má 6 – 15 členov, sú nimi mama, otec a ich deti – vĺčatá. V niektorých svorkách sa vyskytnú aj strýkovia, tety a staršie vlky.
Vládne tu prísna hierarchia, v ktorej rozhodujú rodičia – teda alfa pár. Mladé vlky o svoje postavenie medzi sebou súťažia. Od toho závisí, kto sa prvý dostane k jedlu, a tým pádom bude mať vyššiu šancu prežiť v núdzi.
Deti zostávajú s rodičmi dva roky, dovtedy sa naučia loviť a dospejú.
Ak sa vlky potrebujú medzi sebou nájsť, zavýjajú na seba. Každý vlk má jedinečný zvuk vytia, podľa ktorého je rozpoznateľný. Svorky si zase zavíjaním vymedzujú medzi sebou svoje teritórium.
Vlčie teritórium je veľmi rozľahlé, a aj preto nestretnete vlka tak ľahko. U nás sa pohybujú na ploche 150 – 200 km2. Je to preto, aby si zabezpečili obživu, ale zároveň aby neohrozili populáciu koristi.
Chceli by ste sa o vlkoch dozvedieť viac? Odporúčame vám vydať sa do Západných Tatier na turistický chodník Po stopách vlkov.
Táto trasa sa dá absolvovať aj počas zimy a bude baviť vás aj vaše deti. Stiahnite si do mobilu aplikáciu Lesmír, prejdite sa po stopách vlčej svorky a dozviete sa oveľa viac zaujímavých informácií zo života vlkov.
Mohlo by vás zaujímať
Ako dobre poznáte prvé jarné kvety? Vyskúšajte tento kvíz
Text: Lea Kurpasová, Redakcia
Foto: Shutterstock
1/1
