Sloboda + disciplína = Montessori
Talianska lekárka Maria Montessori vyvinula pred vyše 100 rokmi reformný systém výchovy, ktorý je populárny dodnes. Ako vychovať deti podľa princípov
Je monogamný vzťah prirodzený? A prečo vzniká nevera? O koncepte lásky, formách vzťahov, ale aj o búraní stereotypov a partnerskej komunikácii sme sa rozprávali s českým párovým terapeutom Honzom Vojtkom.
Čo by malo byť cieľom dlhoročného monogamného vzťahu?
Na to nedokážem odpovedať, to by si mali nastaviť samotní partneri. Asi by v ňom nemali chýbať pocit bezpečia a blízkosti, či možnosť individuálne sa rozvíjať. Ale to, čo konkrétne by sme mali ako partneri vo vzťahu naplniť, je námetom na spoločnú diskusiu, uvedomenie si a následnú prácu.
A nikto okrem tých dvoch (alebo troch) by sa do toho nemal starať.
Aký je rozdiel medzi monogamiou a polyamoriou?
Monogamia je založená na sľube exkluzivity – že my dvaja sme si exkluzívni ako v romantickej, tak v sexuálnej rovine. Polyamoria stojí na druhej strane spektra a je založená na udržiavaní romantickej aj sexuálnej väzby s viacerými ľuďmi naraz.
Môže mať podobu primárneho a sekundárneho vzťahu, alebo všetky vzťahy môžu byť na rovnakej úrovni. Všetci partneri o sebe vedia. Svojho partnera nepodvádzam za jeho chrbtom, ale pozná mojich ďalších partnerov. Treba však podotknúť, že tento variant nie je útekom k tomu, aby sme si užívali, s kým chceme a kedy chceme.
Päť zdravotných plusov pravidelného sexu
Ak sa necítim dobre v monogamnom vzťahu, znamená to, že by som mala byť v polyamorickom?
Kdeže. To môže mať viacero príčin, na ktoré by bolo fajn sa pozrieť terapeuticky. Výsledkom môže byť aj to, že svoju vzťahovosť začnem napĺňať alternatívne, ale tiež môžem prísť na to, že je niečím podmienená a to mi nemusí pomáhať k spokojnosti v monogamnom vzťahu.
Je potrebné to posúdiť individuálne, nemožno na to odpovedať všeobecne.
Na základe vašich profesionálnych skúseností – dokáže tento koncept dlhodobo fungovať?
Nielen na základe mojich skúseností, ale predovšetkým na základe longitudinálnych výskumov vieme, že môže a funguje. Napríklad Mitchell skúmal 1 093 polyamorických partnerov a zistil, že potreba naplnenia bola vysoká vo všetkých vzťahoch.
V ďalšej prípadovej štúdii z roku 2017 vykazovali všetci členovia polyamorického vzťahu bezpečnú citovú väzbu, ako aj atribúty naplneného vzťahu. To svedčí o tom, že tí, ktorí praktizujú polyamoriu, si môžu vytvárať bezpečnú citovú väzbu. O tejto téme sa často hovorí v negatívnom zmysle – že polyamorici sú „nešťastníci“, ktorí utekajú do polyvzťahov, pretože kvôli neistej citovej väzbe nedokážu napĺňať monogamné vzťahy.
Ešte malá poznámka: To, že sa rozprávame o polyamorii, neznamená, že by mala súťažiť s monogamným vzťahom. Ide len o rozšírenie vzťahov, neznamená to, že by sme teraz mali byť všetci polyamorickí.
