Single ľudia, ktorí si chcú nájsť partnera, často siahajú po zoznamkách a sociálnych sieťach. Je možné nájsť si partnera v digitálnom prostredí?

Určite je to možné, veď na to sú určené. Lenže kým človek stretne niekoho, s kým by vôbec šiel na rande, nieto ešte začal chodiť, to chvíľku trvá. Hľadajúci sa bude musieť prehrabať množstvom profilov, odpovedať na veľa správ a sám ich napísať, kým vôbec príde k prvému rande.

Takže áno, je to niekedy zložité a únavné, no nie je to márne. Okrem zoznamiek však ešte stále môže skúšať osloviť ľudí na ulici či v práci a ísť na to klasickou cestou.

Aké úskalia so sebou prináša randenie v digitálnom svete?

Digitálny svet prináša veľa dobrého, ako sú možnosti zoznámiť sa, ale prináša aj niekoľko pascí. Jedna z najväčších hrozieb sú zadné vrátka – to je udržiavanie kontaktu s ľuďmi, ktorí sa pre nás môžu stať potenciálnymi intímnymi partnermi, aj keď sme práve v aktívnom intímnom vzťahu. Tých pascí je však samozrejme viac.

Mohlo by vás zaujímať

Duševné zdravie

23. februára 2023

Bude to skvelé!

Je pravdou to, čo nám vtláčajú spoločenské vzorce už storočia – že ženy sú emočné a muži racionálni?

Tak to je naozaj hlúposť. Nič také neexistuje a všetko to, čo robíme, je práve kvôli emóciám. Ak o sebe niekto tvrdí, že je analytický typ, zvyčajne je to z dvoch dôvodov. Prvý je pocit úzkosti. Ak niečo analyzujem, pomáha mi to získať informácie, vďaka čomu s touto emóciou pracujem.

Druhý dôvod je úplne triviálny – analýza ma jednoducho baví a prináša mi radosť. A to je, prosím pekne, tiež emócia! Toto rozdelenie ľudstva trvajúce už storočia je azda jeden z najväčších mýtov, na ktoré sú naviazané a neustále nimi udržiavané genderové stereotypy.

Aké problémy vo vzťahu môže spôsobovať stereotypný pohľad na mužskú a ženskú rolu?

Najväčšia pasca sa skrýva v alibizme. Sebe aj svetu tvrdím, že robím niečo len preto, lebo som muž alebo žena. V skutočnosti ma tak vychovali a ja sa zato skrývam. Ako dokázala Ginna Rippon vo svojej práci, rozdiel medzi mužským a ženským mozgom neexistuje (alebo je minimálny, cca 1 %). Tento mužsko-ženský stereotyp udržiavajú dokonca aj samotní neurológovia a neurovedci – hovorí sa tomu neurosexizmus.

Vo vašej knihe Vztahy a mýty ma zaujala okrem iných veta: Byť s niekým počas celého života je voľba. Vedomé rozhodnutie. V úvode vzťahu nás ženie príťažlivosť, neskôr prichádza rozhodnutie, že chceme zotrvať s partnerom v dlhodobom vzťahu. Čo si myslíte o monogamných vzťahoch?

Sú skvelé! A je nádherné, keď v priebehu života aj vďaka partnerovi získavame kompetencie na udržiavanie monogamných vzťahov. Ale nie sú nutné.

Vzťahy a vzťahovosť sa môžu napĺňať aj v iných, alternatívnejších formách. Jedno je však spoločenský vzorec, druhé biológia, nie?

Z biologického hľadiska nie sme monogamné bytosti. Už od spomenutého single života cez konsenzuálnu nemonogamiu, ktorá tiež môže mať viacero podôb, cez sexuálne otvorený či romanticky exkluzívny vzťah až po udržiavanie viacerých vzťahov naraz (polyamoria) sú vzťahy založené na nevedomých princípoch, ktoré ale môžeme odkrývať a vďaka tomu robiť vedomé rozhodnutia – napríklad zaviazať sa k exkluzivite.

Už len uvedomenie si toho, že my ako ľudské bytosti nemáme sex len kvôli plodeniu detí, ale sex je svojím spôsobom aj komunikačný prostriedok, je zaujímavé. Bohužiaľ, táto oblasť je dodnes silno prepletená nielen romantizmom, ale aj náboženstvom. Každopádne, párovanie bude pravdepodobne aj naďalej v spoločnosti prevažovať.