Menopauza je biologický medzník, ktorým prejde takmer každá žena. Donedávna sme však o jej vplyve na mozog vedeli prekvapivo málo.

Výskum z posledných rokov túto medzeru začína zapĺňať a obraz, ktorý sa vynára, je zložitejší, než sa pôvodne predpokladalo.

Mozog v premene

Pokles hladiny estrogénu, ktorý sprevádza menopauzu, sa dlho spájal predovšetkým s telesnými príznakmi – návalmi tepla, poruchami spánku, zmenami nálady.

Zobrazovacie štúdie mozgu však ukazujú, že hormonálny prechod zasahuje aj samotnú štruktúru mozgového tkaniva.

Opakovane zdokumentovaným nálezom je úbytok takzvanej sivej hmoty. Je to bunkové tkanivo mozgu, ktoré zodpovedá za spracovanie informácií. K tejto strate dochádza v čelovej a temporálnej kôre a v hipokampe, čo sú oblasti kľúčové pre pamäť a exekutívne funkcie.

Práve tieto oblasti sú postihnuté aj pri Alzheimerovej chorobe, čo viedlo vedcov k otázke, či zmeny súvisiace s menopauzou môžu súvisieť aj s neskorším rizikom demencie.

Tím vedcov z Univerzity Ponce v Portoriku zhrnul poznatky z odbornej literatúry publikovanej v rokoch 2020 až 2025 a identifikoval opakujúce sa vzorce zmien. Tie by mohli vysvetľovať bežné symptómy menopauzy – tzv. mozgové zahmlenie, teda zabúdanie, zníženú schopnosť sústrediť sa a duševnú únavu.

Najväčšia štúdia svojho druhu

Zásadný posun v tejto oblasti priniesla rozsiahla štúdia tímu z Cambridgeskej univerzity. Výskumníci analyzovali dáta takmer 125 000 žien z databázy UK Biobank, čím vytvorili doteraz najrozsiahlejší súbor údajov.

Účastníčky rozdelili do troch skupín: ženy pred menopauzou, ženy po menopauze bez hormonálnej substitučnej liečby a ženy po menopauze užívajúce hormonálnu substitučnú liečbu.

Výsledky potvrdili, že počas menopauzy nastáva merateľný úbytok sivej hmoty v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za pamäť a emocionálnu reguláciu. Mnohé ženy zároveň hlásili zvýšenú úzkosť, depresívne symptómy a únavu.

Prekvapenie: Žiadne zmeny po liečbe

Jedným z najvýraznejších zistení štúdie bolo niečo, čo mnohí očakávali opačne. Ženy užívajúce hormonálnu substitučnú liečbu nevykazovali menší úbytok sivej hmoty než ženy bez liečby. V niektorých ukazovateľoch boli zmeny dokonca podobné alebo výraznejšie.

„Väčšina žien si menopauzou prejde a môže ísť o životnú udalosť, ktorá zásadne zasahuje do ich života – či už hormonálnu substitučnú liečbu užívajú, alebo nie,“ uviedla spoluautorka štúdie Christelle Langley, kognitívna neurovedkyňa z Cambridgeskej univerzity.

Výskumníci zdôraznili, že nezisťovali, aký typ hormonálnej liečby účastníčky užívali, a štúdia preto nedokáže vysvetliť, prečo k pozorovaným zmenám dochádza.

Otázka, či a kedy substitučná liečba mozgu skutočne chráni, zostáva otvorená. Staršie výskumy naznačujú, že načasovanie liečby môže byť kľúčové.

Podľa odborníčky na rozsah neuroprotektívnych účinkov estrogénu Rhondy Voskuhl je skoršie začatie liečby účinnejšie než neskoršie, keďže ženský mozog je postupne menej citlivý na estrogén.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Estrogén ako ochranca mozgu

Hormón estrogén, najmä jeho typ, ktorý sa nazýva 17-beta-estradiol, počas menopauzy výrazne klesá v tele aj v samotnom mozgu. Tento pokles ovplyvňuje neurónové procesy na viacerých úrovniach: tvorbu nervových spojení, počet neurónov, ich tvar, metabolizmus glukózy v mozgu aj génové vyjadrovanie.

Výskum na zvieracích modeloch tiež naznačuje súvislosť medzi úbytkom estrogénu a hromadením takzvaného amyloidu beta – bielkoviny, ktorej usadeniny sú typickým znakom Alzheimerovej choroby.

Mozog má pritom schopnosť čiastočne kompenzovať pokles hormónov, ale táto kompenzácia nie je u všetkých žien rovnaká. U niektorých je obmedzená alebo sa nedostaví vôbec.

To môže vysvetľovať, prečo menopauzu ženy prežívajú tak rozdielne – od miernych prechodných ťažkostí až po výrazné a dlhotrvajúce kognitívne a emocionálne symptómy.

Mohlo by vás zaujímať

História

7. júla 2026

Česi objavili v Afrike internačný tábor pre Nemcov

Čo to znamená pre ženy?

Výskumníci sa zhodujú, že pochopenie menopauzy a jej dôsledkov je kľúčové pre to, aby ženy počas prechodu dostávali kvalitnú a na dôkazoch založenú zdravotnú starostlivosť.

Voskuhl tiež upozorňuje, že nie všetky ženy po menopauze ochorejú na Alzheimerovu chorobu, ale strata neuroprotektívneho účinku estrogénu môže prispievať k vyššej náchylnosti na toto ochorenie 10 až 20 rokov po menopauze.

Menopauza teda nie je pre ženu len koniec plodného obdobia. Je to obdobie, počas ktorého mozog prechádza merateľnou, dlhodobou prestavbou a veda len začína chápať, čo to vlastne znamená.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock