Schodiská v hradoch sa stáčajú doprava, aby mali obrancovia výhodu pri šermovaní. Je to síce pekná historka, ale pravdivá nie je.
Ak ste niekedy navštívili stredoveký hrad, možno vám sprievodca povedal niečo takéto: Špirálovité schodiská v hradoch stúpajú v smere doprava preto, aby mali obrancovia schodísk výhodu nad útočníkmi.
Keďže ľudia sú väčšinou praváci, obranca bojujúci hore na schodoch by mal pravú ruku na vonkajšej strane schodiska a mal by teda voľný priestor na mávanie mečom. Naopak, útočníkovi, ktorý by stúpal nahor, by pravú ruku blokoval stredový pilier.
Je to síce logické, ale úplne vymyslené.
70 % nie je 100 %
Začnime faktom, ktorý je pravdivý. Podľa prieskumu z roku 2011 malo asi 70 % hradov v Anglicku a Walese schodiská stúpajúce doprava. Tento štatistický výskyt je skutočný a dlhodobo zaznamenaný.
Ale vysvetlenie, prečo je to tak, je zložitejšie. James Wright, archeológ budov a historický konzultant, túto teóriu dôkladne preskúmal a dospel k jednoznačnému záveru: „Nezdá sa, že by na nej bolo čo i len zrnko pravdy.“
Prvým problémom je samotná stredoveká vojna. Naša predstava o dramatickom boji na hradných schodiskách pochádza skôr z filmov a seriálov než z histórie.
Obliehania sa väčšinou končili hladom, úplatkami, hrozbami trestu alebo zákernosťami. A keď sa boj napokon skutočne dostal až na schodisko, všetko bolo v podstate prehraté.
Druhým problémom je fyzika. Stredoveký dlhý meč mal zvyčajne vyše 110 cm vrátane rukoväte. Ale napríklad schodisko v hlavnej veži hradu Goodrich na západe Anglicka meria na šírku len 70 cm.
V takom priestore by sa nedalo mávať žiadnou zbraňou, bez ohľadu na smer točenia schodiska. Krátke bodné zbrane by boli v takejto situácii praktickejšie a vtedy sa už na smer zatáčania schodiska príliš nedbá.
Navyše, ak je 85 až 90 % ľudí pravorukých, prečo by schodiská zatáčajúce doľava tvorili až 30 % všetkých schodísk? Ak by bola teória o pravotočivých schodiskách pravdivá, malo by byť tých ľavotočivých schodísk oveľa menej.
Muž s mečom a perom
Odkiaľ teda pochádza legenda o schodiskách? Táto teória sa prvý raz vyskytuje v záznamoch v roku 1902. Spomína ju anglický umelecký kritik Sir Theodore Andrea Cook vo svojej eseji o špirálových schodiskách.
Cook však nebol historik ani vojak, ale šermiarsky nadšenec, ktorý písal o estetike špirálových tvarov v histórii ľudstva.
A vo svojej eseji navyše paradoxne uviedol, že ľavotočivé schodiská sú podľa neho zrejme bežnejšie a pohodlnejšie. Zaujímalo ho skôr umenie než taktika.
Napriek tomu jeho teóriu zopakoval o pár rokov aj maliar Guy Cadogan Rothery. Od neho ju prevzal Sidney Toy do svojich kníh o hradoch a v polovici 20. storočia sa už považovala za všeobecne prijímanú „skutočnosť“.
Prečo sú teda schodiská pravotočivé?
Skutočné dôvody smeru točenia hradných schodísk sú oveľa prozaickejšie. Podľa archeológa Wrighta by mohol smer schodísk súvisieť s praktickosťou vynášania tovaru.
Iná štúdia z roku 2011 poukazuje na to, že špirálové schodisko mohlo byť predovšetkým architektonickým spôsobom, ako vytvoriť dojem veľkoleposti, okázalosti a dramatickej scénografie.
Bohatstvo staviteľa a jeho oboznámenie s módnymi štýlmi mohli zohrávať väčšiu úlohu než akékoľvek vojenské úvahy.
Schodiská v hradoch teda stúpajú doprava z rovnakého dôvodu, z akého sa architekti rozhodujú pre určitý štýl okien alebo tvar veže – je to kombinácia zvyku, estetiky a módnych trendov konkrétnej doby.
Archeológ Wright je realista v jednej veci: táto legenda zrejme prežije. Je príliš zaujímavá na to, aby len tak vymizla. „Teória o šermiarovi je nesmierne populárna. Nepochybujem, že legendu budú ľudia opakovať aj naďalej,“ uzatvára.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock