Mýtus 4: „Klimatické zmeny priamo spôsobujú extrémne počasie“

V posledných rokoch sa na prvých stránkach novín objavujú extrémne prejavy počasia. Vezmime si napríklad USA – vlny horúčav sú tu čoraz častejšie, a to aj v „studených“ štátoch, akým je trebárs Aljaška.

Aj veterné búrky začali vznikať pomerne často, intenzívne dažde (tzv. jednodňové povodne) sú už dnes bežnou záležitosťou a hurikány v severnej časti Atlantického oceánu naberajú na intenzite, počte a trvaní. Je však zložité spojiť tieto prejavy s klimatickými zmenami.

V roku 2014 vydala americká Národná oceánska a atmosférická asociácia správu, v ktorej sa zamerala na 16 extrémnych prejavov počasia po celom svete. Našli prepojenie medzi ľudskými aktivitami a vlnami horúčav, ale nemohli jasne dokázať, že suchá, silné dažde alebo búrky boli ovplyvnené ľuďmi.

Zvyšujúca sa svetová teplota však zvyšuje riziko extrémnych prejavov počasia a udalosti ako tieto môžeme očakávať ešte oveľa častejšie. Ak však na krajinu udrie obrovský hurikán (ako keď na Texas narazil hurikán Harvey), nie je zatiaľ možné ukázať prstom na klimatické zmeny.

Mýtus 5: „Problémom nie je CO2, ale metán“

Keď hovoríme o skleníkových plynoch, najviac pozornosti venujeme oxidu uhličitému. Úroveň CO2
v atmosfére rastie od čias priemyselnej revolúcie, teda od konca 19. storočia, ale nie je to jediný plyn zodpovedný za globálne otepľovanie – metán je až 30-krát efektívnejší v zachytávaní tepla.

Malá molekula metánu sa vypustí, keď sa rozkladajú organické materiály. Do atmosféry preniká počas výroby a prepravy fosílnych palív, uniká pri rozklade rastlín a zvierat a hospodárske zvieratá ako prasatá a kravy ho vypúšťajú dennodenne. Nie je však primárnym dôvodom globálneho otepľovania.

V atmosfére je oveľa viac CO2 ako metánu a aj sa ho oveľa viac vyrába. V USA tvoril v roku 2014 až 81 % emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo metán tvoril len 11 %. A čo je horšie, CO2 zostáva v atmosfére na rozdiel od metánu stovky aj tisícky rokov.