11 najčastejších mýtov o klimatickej zmene a prečo nie sú pravdivé
Aj vám bolo toto leto akosi príliš horúco? Môže za to globálne otepľovanie alebo sú horúčavy úplne prirodzené? Odhaľte pravdu o tom, čo sa deje s
Tváre jari: Ako sa planéta prebúdza k životu
Čo sa deje, keď zima začína ustupovať a jar prináša prísľub nového života?
Jar prichádza ako výsledok otepľovania planéty po zimnom poklese teplôt. Existuje viacero biologických ukazovateľov, ktoré signalizujú príchod nového ročného obdobia – rastliny začínajú kvitnúť, hibernujúce zvieratá a pôdna mikrofauna (maličké organizmy v zemi) obnovujú svoju aktivitu.
Snehom pokryté oblasti začína zohrievať slnečné svetlo a roztopený sneh sa stáva súčasťou potokov a riek. V pobrežných oblastiach steká roztopený sneh do oceánu a po ceste zbiera z pôdy živiny. Táto obohatená voda spôsobuje, že planktón začína kvitnúť, čím zasa podporuje zvyšok morského ekosystému.
Mohlo by vás zaujímať
5 tipov, ako sa namotivovať na beh po zimnej pauze
Načasovanie jari ovplyvňuje viacero faktorov. Obdobie nástupu jari v danej krajine závisí od zemepisnej šírky a rozlohy regiónu a zároveň od lokálneho počasia počas daného roka.
Krajiny na južnej pologuli pritom zažívajú opačné udalosti ako krajiny na severnej pologuli – keď v Európe začínajú kvitnúť kvety, v Austrálii začínajú opadávať stromy.
Jar nemá presný dátum nástupu – udeje sa, keď sú podmienky na jej príchod správne. Príchod jari má na pozemské organizmy veľký vplyv. Ako sa rastliny začínajú vyťahovať zo zeme, zvyšuje sa aj dostupnosť jedla.
Bylinožravce majú konečne možnosť poriadne sa nakŕmiť, zatiaľ čo mäsožravce vyčkávajú na svoju korisť. Počet hodín s denným svetlom sa zvyšuje, dážď obohacuje pôdu a veľké množstvo druhov rodí svoje mláďatá. Planéta sa transformuje pred našimi očami každý rok a vlieva do Zeme nový život.
Prechýľovanie ročných období
Zem je naklonená na 23,5 stupňa, čo je zrejme výsledkom kolízie našej planéty s iným objektom, ktorá sa odohrala pred 4,5 miliardami rokov. Vedci si myslia, že zo zvyškov tejto zrážky vznikol Mesiac.
Pre náklon Zeme sa Slnko nenachádza v priamej v línii s rovníkom. Diagonálny pohyb Slnka sa popisuje ako „ekliptický“ a množstvo žiarenia dopadajúce na našu planétu sa rôzni. Zem sa otáča okolo svojej osi, ktorá vždy smeruje rovnakým smerom, takže rôzne časti planéty dostávajú počas roka rozdielny prídel priameho slnečného svitu.
Moment, keď obežná dráha Slnka pretína „nebeský rovník“ Zeme (imaginárna projekcia pozemskej rovníkovej línie), sa nazýva rovnodennosť. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti trvajú deň aj noc rovnako 12 hodín. Po zvyšok roka dopadá slnečné svetlo priamo na jednu pologuľu a nepriamo na druhú a vytvára tak celoročný formát ročných období.
Dlhý spánok
Zobudiť sa po zime je automatický proces ovládaný endokrinným systémom organizmu. Štítna žľaza naštartuje metabolizmus a hypofýza má na starosti dýchanie a srdcový tep – to umožňuje zvieraťu vybudovať si tukové zásoby, aby cez zimu prežilo nedostatok potravy.
Zvyšujúce sa teploty sú spúšťačom pre hibernujúce zvieratá, aby sa začali hýbať. Aby dokázali zohriať telo čo i len o pár stupňov, musia spotrebovať veľa energie.
Organizmy v horúcich oblastiach niekedy vstupujú do stavu dormancie zvaného „letný spánok“ – je to opak zimného spánku, teda zvieracej hibernácie, ktorá nastáva v zimnom období. Zvieratá však neutekajú len pred horúčavami. Do tohto stavu „ospanlivosti“ vstupujú vtedy, keď sa prostredie stane príliš suchým.
Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
