1. Čech, ktorý predal eiffelovku. Dvakrát.

Viktor lustig bol vyhlásený podvodník, ktorý má na svedomí jeden z najopovážlivejších podvodov všetkých čias: predal parížsku eiffelovu vežu. A to nie raz, ale rovno dvakrát.

Robert V. Miller sa narodil v severných Čechách a už v mladosti sa ukázal ako talent na jazyky a problémy. Už počas štúdií v Paríži sa dáva na gamblerstvo a veľmi skoro sa prepracuje na podvodníka, ktorý si „zarába“ na lodiach plaviacich sa z Francúzska do Ameriky a späť – predáva na nich „krabičky“ na tlačenie peňazí alebo sa vydáva za vplyvného producenta divadelných hier na Broadwayi.

Zhruba v tomto období si vymyslí nové meno – gróf Viktor Lustig.

Čo by nikto nečakal

V roku 1925 si Lustig všimne, že udržiavanie Eiffelovej veže stojí povojnové Francúzsko veľké peniaze. Pustí sa preto do vyjednávania s piatimi obchodníkmi s kovovým šrotom – vystupuje pri tom ako zástupca generálneho riaditeľa Ministerstva poštových a telegrafických služieb.

Jednému z obchodníkov Lustig ponúkne, že mu umožní odkúpiť Eiffelovu vežu, ale nalieha, aby o tom nikde nehovoril, pretože verejnosť by protestovala.

Tým nešťastníkom je André Poisson, ktorý si chce v meste urobiť meno, ale cíti sa byť tamojší- mi významnými obyvateľmi prehliadaný. Poisson teda Lustigovi skutočne odovzdá tašku plnú peňazí a ide si vyzdvihnúť svojich 7 000 ton ocele.

Na správe Eiffelovej veže však o obchode nikto nič netuší a Poisson je príliš zahanbený na to, aby políciu upovedomil o podvodníkovi, ktorému sadol na lep.

Lustig uteká s peniazmi vlakom do Viedne, ale povzbudený svojím úspechom sa o niekoľko týždňov neskôr do Paríža vracia, aby sa pokúsil oklamať ďalšiu skupinku obchodníkov so šrotom. To sa mu aj podarí, ale tentokrát už obeť na políciu ide.

Lustig jej však ujde až do Ameriky, kde narazí na nikoho iného ako na slávneho Al Caponeho.

Nový začiatok

Je si vedomý toho, že ak tento podvod nevymyslí dosť prefíkane alebo ak na niečo Al Capone príde, bude to znamenať jeho koniec. Al Caponeho preto kontaktuje s návrhom na špekulatívnu investíciu 50 000 dolárov. Mafián mu ich skutočne dá aj napriek tomu, že o jeho schopnostiach pochybuje.

Al Capone sa stal jednou z obetí Viktora Lustiga.

Viktor Lustig (druhý sprava) „dobyl“ aj Ameriku. Lustig má však všetko dopodrobna premyslené – už o dva mesiace sa vracia, ale nie so zarobenými peniazmi, s rovnakou sumou 50 000 dolárov. Al Caponemu tvrdí, že sa obchod jednoducho nepodaril a že peniaze prišiel poctivo vrátiť.

Sľubuje mu, že možno nabudúce pôjdu obchody lepšie. Na takúto poctivosť však šokovaný mafián nie je zvyknutý, a tak mu dá aspoň 5 000 dolárov, aby ich Lustig investoval, ak zacíti príležitosť. Práve o tieto peniaze však Lustigovi celý čas išlo – Al Caponeho teda okrádať nemusel, on mu peniaze sám venoval.

Počas krízy v 30. rokoch sa Lustig vrhne na falšovanie peňazí, to sa mu však už stane osudným. Polícia ho chytí a aj napriek tomu, že jej Lustig asi na mesiac ujde, ho nakoniec posadí do slávneho Alcatrazu. „Gróf Lustig“ si tam odsedí jedenásť rokov a v roku 1947 umiera na zápal pľúc, ale napriek svojmu neslávnemu koncu sa do histórie zapisuje ako jedným z najtrúfalejších podvodníkov všetkých čias.