Spánok nie je luxus, ale môže byť luxusný
Vyspím sa v hrobe. Kto z nás to už nepočul? Pravdou však je, že keď si nedoprajete kvalitný spánok, budete žiť kratšie a nebude to stáť za veľa.
6 míľnikov vývoja ľudského mozgu
Náš mozog nestagnuje. Počas života dochádza k mnohým zmenám, ktoré sprevádzajú emocionálne, intelektuálne a fyzické míľniky.
1. Detstvo
Bábätká si strkajú všetko do úst a batoľatá túžia objavovať. Ako sa ich mozog vyvíja, vytvárajú sa nové nervové spojenia, ktoré im pomáhajú pochopiť svet.
Po narodení mozog prijíma informácie prostredníctvom podnetov – mechanických (hmat, textúra), chemických (chute a vône) a vizuálnych (napríklad svetlo), ktoré pomáhajú rozvíjať zmyslové dráhy vrátane zraku a sluchu.
Naše zmyslové receptory sú neustále aktivované a mozog sa učí, ako všetky tieto informácie z prostredia interpretovať. Počas prvých rokov života sa každú sekundu vytvorí viac ako milión nových nervových spojení.
2. Dospievanie
Limbický systém, ktorý riadi emócie a hľadanie odmeny, je v tomto období veľmi aktívny, a preto sa dospievajúci môžu rozhodnúť robiť veci, o ktorých vedia, že sú nebezpečné, ale robia ich aj ich kamaráti.
Tento (systém) údajne zodpovedá za činy, ako je prekračovanie rýchlosti a riskovanie. Mozog dospievajúcich je oveľa citlivejší na krátkodobé vzrušenie, preto sa nerád zapodieva dlhodobými následkami.
Dokáže sa prispôsobovať a meniť na štrukturálnej a molekulárnej úrovni, preto je otvorený učeniu sa novému správaniu.
3. Raná dospelosť
Našťastie sa naša prefrontálna kôra konečne rozbehne, keď sme v polovici, až na konci rokov. Táto časť mozgu dozrieva ako posledná.
Je zodpovedná za výkonné funkcie, ako je napríklad rozhodovanie. Kontrolu impulzov, uvažovanie a zvažovanie dôsledkov. Tento fyziologický vývoj prospieva k schopnosti plánovať, abstraktne myslieť a regulovať emócie.
Tieto schopnosti sa objavujú vo vývoji väčšiny vtedy, keď sa nachádzame v kritickom období – prechádzame vážnymi vzťahmi, začíname profesionálny život a máme deti.
Mohlo by vás zaujímať
35 mýtov o zdraví (2. časť)
4. Tehotenstvo a obdobie po pôrode
Tehotné ženy môžu zabúdať alebo sa ťažko sústredia. V ich tele sa dramaticky menia hladiny estrogénu a progesterónu.
Tieto hormóny ovplyvňujú neurotransmitery, ktoré majú dosah na funkcie mozgu. K zníženej bystrosti môže prispieť aj nedostatok spánku čerstvých mamičiek. To všetko sa zlepší, keď sa hormóny stabilizujú a deti začnú v noci spať.
5. Menopauza
Ženy v perimenopauze môže trápiť „mozgová hmla“ alebo výpadky pamäti súvisiace s poklesom hladiny estrogénu.
Estrogén moduluje aktivitu neurotransmiterov vrátane sérotonínu a dopamínu, ktoré sa podieľajú na ovplyvňovaní nálady, pamäti a procesov učenia. Našťastie sú tieto zmeny zvyčajne dočasné a hormonálna liečba ich môže ustáliť.
Mohlo by vás zaujímať
Je Alzheimerova choroba dedičná?
6. Dospelosť
S pribúdajúcim vekom môžu mierne kognitívne zmeny, ktoré sú bežnou súčasťou starnutia, u niektorých ľudí ovplyvniť oblasti, ako je pamäť a uvažovanie. Zmeny v prefrontálnej kôre sú obzvlášť dôležité z hľadiska pomalších myšlienkových procesov a rozhodovania. Môže napríklad dôjsť k poklesu inhibičnej kontroly, ktorá nám umožňuje premýšľať skôr, ako začneme konať.
Preto môžu mať starší ľudia tendenciu vyslovovať poznámky, ktoré sa nám niekedy zdajú nevhodné. Niektorí ľudia môžu strácať flexibilitu, čo znamená, že pomalšie hľadajú slová alebo si vybavujú mená. V tejto chvíli sa však vykryštalizovala aj ich inteligencia a vedomosti, ktoré nazbierali.
Dobrá správa: Hoci výkon niektorých oblastí mozgu môže s vekom klesať, zdravý mozog je veľmi plastický a iné oblasti môžu túto stratu vykompenzovať. Možno sa už neučíte tak ľahko ako v detstve, ale stále sa môžete učiť. V štúdiách sa zistilo, že v oblastiach, ako je slovná zásoba, verbálne uvažovanie a matematika, zostávame aj s vekom rovnakí (alebo sa zlepšujeme!).
Text: Saša Kárperová
Foto: Shutterstock
1/1
