Vyskytuje sa pravorukosť a ľavorukosť aj inde ako u človeka?
Mozgová asymetria ovplyvňuje preferenciu jednej strany tela u ľudí aj zvierat. Tento jav sa prejavuje v motorike, vnímaní aj spracovaní informácií. Kde
Vedci vypestovali jedlé rastliny z marťanského prachu
Pristáť na Marse a uvariť si obed z miestnych surovín – bez jediného dovozu zo Zeme. K tejto vízii sa priblížili nemeckí vedci, a to výraznejšie než kedykoľvek predtým.
Mars je nepriateľské miesto. Teploty tam bežne klesajú na -80 °C, atmosféra má len zlomok hustoty, akú poznáme tu na Zemi, a pôda neobsahuje takmer žiadne organické živiny. Nová štúdia výskumníkov z Univerzity v Brémach však ponúka konkrétny postup, ako tento problém prekonať. Použili sa pritom výlučne suroviny dostupné priamo na Marse.
Sinice ako kľúč k riešeniu
V centre celého systému stoja sinice (cyanobaktérie). Ide o jedny z najstarších živých organizmov na Zemi, ktoré sú odolné proti extrémnym podmienkam. Pre Mars sú ideálne z jednoduchého dôvodu: rastú pomocou fotosyntézy za využitia oxidu uhličitého, ktorý tvorí až 95 % marťanskej atmosféry. Navyše, dokážu sa živiť minerálmi z marťanskej pôdy regolitu.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo majú koaly taký nezvyčajne hlboký hlas?
Tím vedcov viedol Tiago Ramalho a navrhol proces troch krokov. Najprv sa kultivovali sinice pomocou simulantu marťanskej pôdy (MGS-1) a oxidu uhličitého. Vypestovaná biomasa sa potom spracovala pomocou anaeróbnej fermentácie, čo je rozklad organickej hmoty bez prístupu kyslíka pri teplote 35 °C. Výsledkom bolo hnojivo bohaté na amónium, kľúčový zdroj dusíka pre rastliny.
27 gramov z jedného gramu biomasy
Toto hnojivo vedci použili na vypestovanie žaburinky (Lemna sp.). Ide o rýchlorastúcu vodnú rastlinu bohatú na bielkoviny, ktorá je celá jedlá. Výsledky prekonali očakávania: z jediného gramu suchej biomasy siníc vzniklo 27 gramov čerstvej jedlej rastlinnej hmoty. Ako bonus navyše fermentácia produkovala metán, čo je plyn využiteľný ako palivo. Systém tak v jednom procese rieši tri výzvy naraz: produkciu potravy, hnojenie aj energetiku.
„Predstavte si zeleninovú záhradu na Marse, ktorá funguje výlučne z miestnych zdrojov – bez dovozu pôdy, hnojiva či vody. Táto sebestačnosť je kľúčová pre udržateľnosť budúcich marťanských osídlení,“ uviedol Ramalho.
Mohlo by vás zaujímať
Čo nájdete v druhom vydaní Pravdivej histórie?
Vedci sú však opatrní: všetky experimenty prebiehali v laboratóriu na Zemi. Skutočný Mars však prináša ďalšie komplikácie – slabú gravitáciu, intenzívne žiarenie, extrémne teploty a toxické perchloráty obsiahnuté v regolite. Vedci plánujú systém integrovať s ďalšími technológiami podpory života a postupne ho testovať v podmienkach čo najbližších marťanskej realite.
Potenciál výskumu však presahuje vesmír. Rovnaká technológia by mohla pomôcť pestovať potraviny v oblastiach so slabou pôdou na Zemi. A to je v čase klimatickej zmeny a rastúcej globálnej populácie čoraz naliehavejšia téma.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
