Mapa Piriho Reisa je portolánová mapa nakreslená na koži gazely. To znamená, že ide o námornú navigačnú mapu s hustou sieťou informácií. Na tejto konkrétnej mape je aj mnoho poznámok v osmanskej turečtine a zachytáva pobrežia Európy, Afriky a oboch amerických kontinentov.

Potom však toto dielo zmizlo z dejín na tristo rokov. Až v roku 1929 ju objavil nemecký teológ v knižnici paláca Topkapi v Istanbule. Zachovalo sa síce len asi tretina mapy, ale aj to stačí na to, aby mapa vyvolávala otázky, na ktoré nemáme jednoznačnú odpoveď.

Čo je na nej také zvláštne?

Admirál Piri Reis sám poznamenal, že pri tvorbe mapy použil asi dvadsať zdrojových máp z rôznych kultúr. Použil vraj osem ptolemaiovských máp, štyri portugalské, jednu arabskú a jednu, ktorú pripisoval Krištofovi Kolumbovi. Práve tá Kolumbova mapa sa dodnes nenašla.

Čo však kartografov a nadšencov fascinuje najviac, je kontinent v dolnej časti mapy. Mnohí v ňom vidia Antarktídu, teda kontinent, ktorý Európania formálne objavili až v 19. storočí. Ak by Piri Reis skutočne zobrazil Antarktídu, predstihol by svojich súčasníkov o takmer 300 rokov.

Mohlo by vás zaujímať

Indoor

26. januára 2020

Zľava na celoročné predplatné časopisov, ktoré vás budú motivovať žiť zdravo a aktívne

Konšpirátor Charles Hapgood v roku 1965 tvrdil, že mapa musela byť založená na zdrojoch starších ako 4 000 rokov pred n. l. Dokonca naznačoval, že Antarktída je na mape zobrazená bez ľadu, teda v takom stave, v akom bola pred miliónmi rokov. Z toho odvodzoval aj existenciu zabudnutej vyspelej civilizácie, ktorá mala schopnosť navigácie a leteckého prieskumu. Iní zašli ešte ďalej a navrhli mimozemský pôvod mapy.

Čo na to vedci?

Vedecká komunita je v tejto otázke oveľa skeptickejšia. Analýzy NASA a neskoršie glaciologické výskumy ukázali, že Antarktída bola naposledy bez ľadu pred viac ako desiatimi miliónmi rokov, teda nie v dobe bronzovej. Záhadný kontinent preto s veľkou pravdepodobnosťou nie je Antarktída.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že ide o deformované zobrazenie južného cípu Južnej Ameriky, čiže by malo ísť o Patagóniu a Ohňovú zem.

Mohlo by vás zaujímať

História

28. júna 2026

200-ročná skalná maľba zobrazuje zviera, ktoré vyhynulo pred miliónmi rokov

Piri Reis pracoval s desiatkami máp rôznej kvality a presnosti a kombinoval ich. Navyše, chyby a zaradenie mýtických území boli pre mapy tej doby bežné. Na tej istej mape nájdeme napríklad aj bájny ostrov Antillia, ale chýba tam časť Karibiku.

Čo z nej zostalo

Napriek záhadám zostáva mapa Piriho Reisa mimoriadnym kartografickým dielom. Presnosť zobrazenia afrického a juhoamerického atlantického pobrežia je pozoruhodná – odborníci odhadujú odchýlku len okolo 80 kilometrov. Mapa využíva techniky blízke neskoršej Mercatorovej projekcii a spája vedomosti islamského, gréckeho a európskeho sveta do jedného celku.

Je to dokument epochy, keď sa svet rozpínal rýchlejšie, než ho kartografi stíhali zakresľovať. Je plný chýb, mýtov aj ohromujúcej presnosti zároveň. A práve v tom tkvie jej skutočná záhada.

Text: Zázračná planéta

Foto: Wikimedia Commons