Zo Solivaru k opálovým baniam po Cykloželezničke

Opäť sme sa vybrali preskúmať východné Slovensko – tentoraz sme sa zamerali na technické pamiatky a ich históriu. Obľúbené stroje nemohli zostať doma v garáži a na prieskum sme vyrazili na dvoch kolesách. V pláne sme mali prejsť zelenú cyklotrasu s označením 5907, ktorá sa začína v Prešove a vedie k najstarším opálovým baniam na svete.

Aby náš výlet dostal technický a historický rozmer, začali sme priamo pri Solivare, odkiaľ sme sa po chvíli napojili na Cykloželezničku – inšpirovanú európskym projektom From rails to trails, v rámci ktorého sa bývalé lesné, úzkokoľajné či obslužné železnice menia na cyklotrasy.

Cykloželeznička má dĺžku 6,5 kilometra. Je to asfaltová obojsmerná trasa s minimálnym prevýšením, po ktorej sa príjemne jazdí. My sme sa rozhodli pokračovať po lesných cestách ďalej až k opálovým baniam a následne sa vrátiť po červenej Slanskej cyklomagistrále. Takto nakombinovaný okruh mal približne 45 kilometrov a nastúpali sme na ňom 680 výškových metrov.

Ak si chcete trasu prejsť tak, ako sme ju absolvovali my, ideálnou voľbou bude gravel, rýchly horský bicykel alebo elektrobicykel. V pohodovom tempe to zvládnete približne za štyri hodiny. Ak sa chcete zastavovať na zaujímavých miestach, dozvedieť sa čo najviac a absolvovať aj prehliadku baní alebo Solivaru, rezervujte si na to celý deň.

Cykloželeznička

Autom sme sa priviezli až do Solivaru, ktorý dnes patrí k Prešovu. Jeho história bola po stáročia úzko spätá s ťažbou a výrobou soli. Tunajší areál je unikátnym komplexom technických stavieb zo 17. storočia, v ktorom sa soľanka čerpala zo šachty Leopold a následne spracovávala vo varni.

Práve tu sme začali náš cyklistický výlet. Popri domoch sme sa držali zelenej cyklotrasy, ktorá sa približne po kilometri zmenila na Cykloželezničku. Pôvodne tadiaľto viedla úzkokoľajná železnica, ktorá nahradila starší spôsob prepravy dreva zo Slanských vrchov do Solivaru. Dnešná Cykloželeznička čiastočne kopíruje trasu, kadiaľ kedysi jazdili vlaky s drevom, ale dnes sa po nej preháňajú cyklisti.

Už v Solivare nás upozorňovali, že bude pršať, ale nechceli sme tomu uveriť. Po úvodných kilometroch na Cykloželezničke sa však predpoveď počasia naplnila a spustil sa mierny dážď. Spočiatku sme dokázali bez problémov pokračovať a prešli okolo Dulovej Vsi až do Kokošoviec.

Tu sa rozpršalo silnejšie, preto nám padlo vhod zastaviť sa v odpočívadle v tvare vláčika. Ide o pomerne novú atrakciu a rovnako ako nám v núdzi určite poslúži aj ďalším cyklistom. Dážď po chvíli ustal a mohli sme pokračovať po zelenej cyklotrase smerom k vodnej nádrži Sigord, ktorá sa nachádza len kúsok za obcou Kokošovce.

Táto vodná plocha je ako stvorená na letné dni a rekreáciu. Kúpať sa tu môžete len na vlastnú zodpovednosť, ale ak ste vodný živel, môžete si požičať čln a vyraziť na vodu. Ak vás voda neláka, okolo nádrže vedie náučný chodník Sigordské kolečko, ktorý ponúka detailnejší pohľad na vodnú plochu a jej okolie. Na chvíľu sme sa tu zastavili, občerstvili sa kávou s pekným výhľadom na jazero. Zároveň išlo o koniec prvého úseku našej trasy, ktorý viedol po obnovenej asfaltovej Cykloželezničke. Odtiaľto sme už pokračovali po spevnených a lesných cestách v miernom stúpaní.

Zlatá Baňa a drevený megafón

Keď sme zišli z asfaltu, čakal nás náročnejší úsek cyklotrasy. Od Sigordu sme smerovali k Zlatej Bani a postupne míňali ďalšie významné historické aj súčasné pamiatky a zaujímavosti.

Kúsok za vodnou nádržou Sigord sa nachádza Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina, ktorá chráni vzácne porasty kokošovského duba, osobitého ekotypu duba zimného. Jeho kvalitné drevo sa v minulosti využívalo aj pri stavbe lodí. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1965 a okrem ochrany približne 20-hektárového územia slúži aj ako vedeckovýskumná plocha.

Ak sa v okolí zdržíte dlhšie a okrem bicyklovania vás láka turistika, za zmienku rozhodne stojí výlet k zrúcanine hradu Bodoň. Dostanete sa k nej po žltej turistickej značke alebo na horskom bicykli cez Rácovú dolinu. My sme sa držali zelenej cyklotrasy a cez chatovú oblasť pokračovali až do obce Zlatá Baňa.

Zastavili sme pri multifunkčnom ihrisku, pri ktorom sa nachádza altánok s ohniskom. Prostredníctvom informačných tabúľ sme sa dozvedeli o Delnianskom plavebnom kanáli, ktorý bol predchodcom železnice. Delniansky potok a jeho prítoky sa na prepravu dreva do Solivaru využívali už v roku 1691. V rokoch 1819 až 1821 bol plavebný kanál modernizovaný a v Zlatej Bani vznikla aj priehrada slúžiaca na reguláciu prúdu.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

3. júla 2026

Aký typ letného dobrodruha ste?

Súčasťou systému bol takmer 19 kilometrov dlhý drevený kanál s prevýšením 515 metrov, ktorý sa v Kokošovciach stáčal smerom k Solivaru. Týmto spôsobom sa drevo prepravovalo až do roku 1917, keď bola do prevádzky spustená úzkokoľajná lesná železnica. Miesto na odpočinok v Zlatej Bani je príjemné a fotogenické a ponúka pekný výhľad na kostol v obci.

My sme však pokračovali ďalej lesnou cestou s o niečo prudším sklonom. Tento úsek mimo obydlí nás priviedol na ďalšie križovanie so Slanskou cyklomagistrálou, na miesto s názvom Temný les. Stále sme sa držali zelenej cyklotrasy a po chvíli sme narazili na unikátny lesný prvok – drevený megafón s názvom Hlas lesa.

Za jeho vznikom stojí partia dobrovoľníkov, ktorí chceli do prírody prilákať viac ľudí a spríjemniť im pobyt na čerstvom vzduchu. Drevený megafón zosilňuje zvuky prírody a po tom, čo sa v ňom usadíte a chvíľu zostanete potichu, začnete okolité zvuky vnímať omnoho intenzívnejšie. Megafón je naozaj zaujímavá stavba, a tak sme sa pri ňom chvíľu zdržali a, samozrejme, vyskúšali, či funguje. Počas našej návštevy bolo najvýraznejšie počuť lúčny hmyz, ale zachytili sme aj štebot okolitého vtáctva. Okrem megafónu tu narazíte aj na odpočinkové miesto a ohnisko, je to ideálny priestor napríklad na piknik.

Špekáčiky sme so sebou nemali, a tak sme pokračovali ďalej po zelenej cyklotrase. Tá bola opäť o čosi náročnejšia a keďže sme sedeli na gravel bicykloch, museli sme si dávať pozor na prípadné defekty a väčšie nerovnosti, ktoré by nás mohli zhodiť na zem. Na jednej z tabúľ označujúcich cyklotrasu sme zbadali malými písmenami napísané slovo Kostitras, ktoré výstižne opisovalo charakter tohto úseku. Trasu sme však prešli s prehľadom a na ďalšom križovaní sme už zbadali vysoký vysielač.

Fotogaléria - Zo Solivaru k opálovým baniam po Cykloželezničke

Zobraziť galériu

+17

Vysielač Dubník a Slovenské opálové bane

Než sme dorazili k opálovým baniam, nad lesmi sa objavil vysielač Dubník. Jeho 318 metrov vysoký oceľový stožiar postavili v roku 1961 a dodnes je najvyššou stavbou na Slovensku. Počas okupácie Československa v auguste 1968 však bola jeho vysielacia technika zničená.

Popod vysielač vedie cesta, ale my sme si ho pozreli len z diaľky. Pred nami bolo záverečné klesanie k Slovenským opálovým baniam. Približne po dvoch hodinách v sedle nás čakal krátky zjazd po asfaltovej ceste. Rýchlosť pri zjazde je vysoká, preto sa oplatí nechať si dostatočnú rezervu na brzdenie v zákrutách. Cesta sa kľukatila prevažne v tieni a zjazd bol príjemným osviežením.

Po chvíli sme sa ocitli v údolí, kde sa už pohybovali turisti, ktorí prišli za opálmi a návštevou miestnych baní. Drahý opál sa tu ťažil celé stáročia a až do konca 19. storočia išlo o jediné významné miesto hlbinnej ťažby opálov na svete. Rozsiahly systém podzemných chodieb dosahuje približne 35 kilometrov. Ťažba sa skončila v roku 1922 a bane boli verejnosti opäť sprístupnené v roku 2015.

Návšteva Slovenských opálových baní
V štôlni Jozef sa návštevníci môžu oboznámiť s prostredím niekdajších opálových baní. Trasa vedie cez banské chodby, sály a schodiská, kde možno vidieť opálové žily aj sprievodné minerály. V blízkosti baní sa nachádza aj náučný chodník vedúci banským revírom Libanka. Informačné tabule približujú vznik a ťažbu opálu, históriu banských diel aj prírodné prostredie Slanských vrchov.

Nekonečný zjazd

Pred cestou späť sme sa občerstvili v areáli baní a čakalo nás stúpanie k najvyššiemu bodu trasy. Nebolo príliš dlhé, malo približne dva kilometre a zvládli sme ho bez väčších problémov. Kým sme však stúpali, obloha sa opäť zatiahla. Chcel som skontrolovať meteorologický radar, ale zostali sme bez signálu. Niekedy však radar ani nepotrebujete a veľmi rýchlo dokážete vyhodnotiť, že zmoknete.

Spočiatku sme dažďu odolávali a schovali sa pod veľký hustý ihličnatý strom vedľa pamätníka pripomínajúceho prvý československý zraz turistov, ktorý sa konal práve na tomto mieste. Približne po dvadsiatich minútach sme sa zhodli, že predsa nie sme z cukru a v najhoršom prípade budeme do nitky premočení. Pustili sme sa teda do zjazdu.

Čakal nás naozaj dlhý a veľmi rýchly zjazd po Slanskej cyklomagistrále, ktorá v týchto miestach vedie po hlavnej ceste. Postupne sme prešli späť cez Zlatú Baňu a Sigord až do Kokošoviec, kde sme sa opäť napojili na Cykloželezničku. Tá nás priviedla až do Solivaru. Z bicyklov sme zosadli kompletne premočení, ale s pocitom, že sme počas jedného dňa prešli kusom prírody aj histórie. Za sebou sme mali približne 45 kilometrov, dve poriadne dažďové prehánky a trasu, ktorá nás opäť presvedčila, že východné Slovensko má čo ponúknuť.

Návšteva Solivaru
Národná kultúrna pamiatka Solivar predstavuje unikátny súbor technických stavieb, ktoré dokumentujú niekdajšiu ťažbu a spracovanie soli. Počas prehliadky sa návštevníci oboznámia s čerpaním soľanky zo šachty Leopold, jej skladovaním a následným varením soli. Súčasťou areálu je aj impozantný sklad soli, v ktorom sa kedysi uchovával hotový produkt.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

18. februára 2022

Poznáte mestá na východnom Slovensku? Vyskúšajte sa!

Pre koho je táto trasa?

Tento okruh by som odporučil cyklistom, ktorí nehľadajú technicky náročné jazdenie, ale skôr celodenný výlet spojený s prírodou, históriou a viacerými zaujímavými zastávkami. Prvá časť po Cykloželezničke je nenáročná, vedie po kvalitnom asfalte a zvládnu ju aj rekreační cyklisti či rodiny s deťmi.

Ak chcete pokračovať až k opálovým baniam a vrátiť sa po Slanskej cyklomagistrále, treba počítať s väčšou porciou kilometrov, so stúpaniami a s miestami aj s horším povrchom.

Ideálnou voľbou je gravel, horský bicykel alebo elektrobicykel. Na graveli si treba dávať väčší pozor na lesných úsekoch a voľné kamene, zatiaľ čo horský bicykel poskytne viac istoty a pohodlia. Elektrobicykel spraví trasu dostupnejšou aj pre menej zdatných jazdcov, najmä ak si chcete po ceste dopriať viac zastávok a absolvovať aj prehliadku baní.

Samotná trasa nie je technicky náročná, ale približne 45 kilometrov a takmer 700 výškových metrov už dokáže preveriť kondíciu. Ak sa nebudete ponáhľať a vyhradíte si na ňu celý deň, zvládnete ju bez väčších problémov. Najviac si ju užijú ľudia, ktorí majú radi výlety, pri ktorých nie je cieľom iba samotná jazda, ale aj objavovanie miest, okolo ktorých by inak možno len prešli.

Trasa plná príbehov

To, čo robí túto trasu výnimočnou, nie je technická náročnosť ani jeden dominantný výhľad. Je to príbeh, ktorý sa postupne odkrýva s každým ďalším kilometrom. Začínate pri Solivare, pokračujete po trase bývalej železnice, dozvedáte sa viac o starých spôsoboch prepravy dreva a napokon dorazíte k baniam, v ktorých sa celé stáročia ukrýval vzácny opál.

Niektoré úseky sú pohodlné a uhladené, iné vedú po lesných cestách. Práve táto rôznorodosť robí výlet zaujímavým od začiatku až do konca. Po ceste sa striedajú dediny, vodná nádrž, lesy, stúpania aj dlhé zjazdy.

Cyklotrasa vás prirodzene núti zastavovať, čítať informačné tabule, pozerať sa okolo seba a premýšľať nad tým, čo všetko sa na týchto miestach odohrávalo ešte dávno predtým, než tadiaľ začali jazdiť cyklisti.

Solivar, Cykloželeznička a cesta k opálovým baniam nie sú len spojením niekoľkých bodov na mape. Ide o výlet, počas ktorého sa príroda mieša s technickou históriou a obyčajné šliapanie do pedálov s objavovaním regiónu. Stačí si naň vyhradiť dostatok času, občas zosadnúť z bicykla a nechať trasu, aby vám svoj príbeh porozprávala sama.

Najkrajší výhľad je zo sedla bicykla

Išlo o mimoriadne pekný deň strávený na bicykli. Počas cyklotrasy sme viackrát zastavili na miestach, kde sme sa dozvedeli niečo nové alebo si len na chvíľu vydýchli a pokračovali na trase k baniam.

Takýto okruh zvládne každý trochu zdatný cyklista, a ak by sa vám to predsa len nepozdávalo, skúste si niekde požičať elektrobicykel a trasu absolvovať s ním. Takto dokážete prebádať rôzne miesta, ktoré stoja za to a Solivar, Cykloželeznička a Opálové bane takýmito miestami rozhodne sú.

Naša verzia trasy

• Štart: Solivar, Prešov
• Charakter: okruh zo Solivaru po Cykloželezničke a zelenej cyklotrase k Slovenským opálovým baniam, s návratom po červenej Slanskej cyklomagistrále
• Dĺžka: približne 45 kilometrov
• Prevýšenie: približne 680 výškových metrov
• Povrch: asfaltová cyklocesta, bežné komunikácie, spevnené a lesné cesty, šotolina
• Vhodný bicykel: gravel, horský bicykel, elektrobicykel
• Náročnosť: stredne náročná, najmä vzhľadom na dĺžku a prevýšenie
• Odporúčaný čas: približne 4 h čistej jazdy, celý deň pri návšteve Solivaru alebo opálových baní
• Trasa: Solivar, Dulova Ves, Kokošovce, okolo vodnej nádrže Sigord, cez Zlatú Baňu a lesy v okolí Dubníka až k Slovenským opálovým baniam

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

6. januára 2026

Poznáte týchto 10 druhov vtákov, ktoré u nás zimujú?

Čo nevynechať na trase

Cykloželeznička

Približne 6,5 kilometrová asfaltová cyklocesta, ktorá čiastočne kopíruje trasu niekdajšej železnice. Ide o najpohodlnejšiu časť celého okruhu a je vhodná aj pre rekreačných cyklistov či rodiny s deťmi.

Odpočívadlo Vláčik

Fotogenické odpočívadlo pri Kokošovciach, ktoré pripomína železničnú minulosť trasy a poskytuje vítaný úkryt pri nepriaznivom počasí.

Vodná nádrž Sigord

Obľúbené rekreačné miesto vhodné na krátku prestávku, občerstvenie alebo prechádzku. Okolo vodnej nádrže vedie náučný chodník Sigordské kolečko.

Zlatá Baňa

Obec spojená s históriou dopravy dreva do Solivaru. Pri multifunkčnom ihrisku sa nachádzajú informačné tabule venované Delnianskemu plavebnému kanálu a altánok s ohniskom.

Hlas lesa

Drevený megafón ukrytý v lese, ktorý zosilňuje zvuky okolitej prírody. Nachádza sa pri ňom aj odpočinkové miesto s ohniskom, takže ide o príjemnú zastávku na krátky piknik.

Vysielač Dubník

Jeho 318 metrov vysoký oceľový stožiar je najvyššou stavbou na Slovensku a výraznou dominantou Slanských vrchov.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

13. septembra 2021

Viete naozaj všetko o meste, v ktorom žijete? Veľkolepá história Bratislavy, o ktorej nik nehovorí.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

Text: Matúš Bušík
Foto: Max Čistý