Oddychovať či športovať? Čo si vybrať pri náročnom zamestnaní.
Aj by ste šli behať, ale hlava vám hovorí, že máte právo na leňošenie? „Po dlhom dni v práci si zaslúžim oddych pred televíziou, nie?” Naučte
O tom, čo ženie športovca vpred prekonávať vlastné limity, sme sa rozprávali s mladou bežkyňou Barborkou Dvorskou.
Pôvodne som sa venovala plávaniu, no počas covidu sa bazény zatvorili. Práve v tom období ma mama vzala so sebou na bežecké preteky pri Plitvických jazerách v Chorvátsku, a tam sa začal môj prvý kontakt s behom. Mama sa zúčastnila na polmaratóne a mňa zapísala na detské preteky. Vtedy som to brala skôr ako zábavu. Uprostred behu sa mi dokonca vyzula teniska, čo ma veľmi pobavilo.
Zlom nastal na Dúbravskej minilige, kde sme sa zoznámili s mojím prvým trénerom Leskym. Začala som pravidelne behať na pretekoch a už som chcela vyhrávať. Motivovali ma aj prvé medaily. Neskôr som prestúpila do klubu Naša atletika v Bratislave, kde pokračujem dodnes.
Náraz na stenu nemusí byť tragédia
Mám päť tréningov týždenne, ktoré zatiaľ zvládam aj bez individuálneho študijného plánu. Okrem atletiky chodím aj do fitka a občas si pridám plávanie. Víkendy patria pretekom a počas halovej sezóny som dokonca dochádzala na tréningy do Viedne, keďže v Bratislave nemáme vhodnú atletickú halu.
Spomínam si najmä na Čokoládovú tretru s finále v Ostrave, kde sa v ten istý deň konala aj Zlatá tretra. Prebojovať sa cez celoslovenské kolo až na veľký štadión bolo mojím prvým kontaktom s „veľkou“ atletikou. Bežať tam, kde štartujú svetové hviezdy, patrilo medzi moje silné zážitky.
Najviac však vo mne zarezonovalo stretnutie s mojím vzorom Femke Bol. Večer pred pretekmi sme s mamou a kamarátkou vyrábali plagát, aby si nás všimla, a podarilo sa. Prehodili sme pár slov po anglicky a dovolila mi odopnúť jej štartové číslo. Dodnes ho mám odložené ako talizman.

Medzi svoje najcennejšie úspechy radím víťazstvo na EKAG (European Kids Athletics Games) v Brne, kde som získala prvé miesto v behu na 800 m a pridala aj tretie miesto na 300 m. Tento rok som prekonala slovenský halový rekord na 300 m a získala titul halovej majsterky Slovenska v tej istej disciplíne medzi staršími žiačkami.
Mojím cieľom je kvalifikovať sa na EYOF 2027 – Európsky olympijský festival mládeže. Je to najprestížnejšie podujatie pre mladých športovcov do 18 rokov a veľká motivácia posúvať sa ďalej.
Momentálne najradšej behám 300 m a postupne sa pripravujem aj na 400 m, keďže už pretekám aj medzi dorastenkami a juniorkami. Veľkú radosť mi prinášajú aj štafety – energia tímu je úplne iná, než keď človek beží len za seba. Baví ma aj 150 m, 200 m či 800 m.
Popri dráhe si rada odskočím aj na trailové preteky v Karpatoch, kde už súťažím v ženských kategóriách na tratiach okolo 7,5 až 10 km. Beh v lese je pre mňa čistý relax.

Čo by mali bežci vedieť o vitamíne C
Mám viacero športových vzorov. Mojou najobľúbenejšou bežkyňou je Holanďanka Femke Bol, ktorá behá s neuveriteľnou ľahkosťou a patrí medzi svetovú špičku. Obdivujem aj Američanku Gabi Thomas na kratších tratiach a legendárnu jamajskú šprintérku Shelly‑Ann Fraser‑Pryce, známu ako „Pocket Rocket“. Je to legendárna jamajská šprintérka, viacnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta v behu na 100 metrov.
Na stredných tratiach ma fascinuje Keely Hodgkinson a veľkou inšpiráciou v pozitívnom myslení a koncentrácii na pretekoch je pre mňa aj Tara Davis‑Woodhall, olympijská víťazka v skoku do diaľky z roku 2024.
Okrem rodiny a trénerov má Barborka za sebou aj podporu partnerov, ktorí jej pomáhajú napredovať. Počas tréningov a pretekov využíva aj funkčné ovocné kapsičky DayUp, ktoré jej pomáhajú dopĺňať silu, kedykoľvek to potrebuje.
Text: Barbora Dvorská
Foto: Archív B. D.