Od konca prídelového systému Avšak na rozdiel od iných drog je z čias druhej svetovej vojny žijú ľudia čoraz menej zdravým životným štýlom.

V druhej polovici 20. storočia sme si zvykli zo srdcových chorôb viniť mastné jedlá. Potravinársky priemysel zareagoval na túto skutočnosť tým, že vznikali rozmanité druhy diétnych a nízkotučných jedál. Ak však z jedla odstránite tuk, ovplyvní to jeho chuť. Do jedál teda výrobcovia začali pridávať cukor, čím sa postarali o navrátenie chuti.

Istý vedec sa však nedal strhnúť myšlienkou, že jedine tuk predstavuje zlo. John Yudkin, profesor výživy na Queen Elizabeth College vo Veľkej Británii, vo svojej knihe z roku 1972
s názvom Čistý, biely a smrtiaci tvrdí, že je to práve cukor, nie tuk, ktorý má na svedomí nárast počtu srdcových ochorení. Jeho výskum ho tiež doviedol k presvedčeniu, že cukor prispieva
k chorobám pečene, obezite a diabetu.

Yudkin sa v potravinárskom priemysle stal známou postavou a viacerými z vedeckej komunity bol zosmiešňovaný. Niektorých vedcov znervózňovali negatívne vyjadrenia o cukre a potravinársky priemysel pokračoval v tom, čo robil dovtedy – pchal cukor do všetkých možných jedál.

Viac, Viac… a ešte Viac!

Niektorí vedci tvrdia, že cukor je rovnako návykový ako kokaín či heroín. Aj cukru totiž chceme stále viac. Je to preto, lebo pri jeho konzumácii sa do tela uvoľňuje dopamín, vďaka ktorému sa cítime plní energie a dobre naladení. Po tomto však dochádza k dobre známej reaktívnej hypoglykémii, ktorá má za následok to, že chceme, aby nás cukor opäť nabudil, a tak ho jeme stále viac a viac.

Cukor dostupný všetkým, a to bez rozdielu veku. Podľa Paula van der Velpena, šéfa amsterdamskej zdravot- nej služby, cukor ovplyvňuje náš apetít, a preto je pre mnohých ľudí doslova nemožné prestať sa napchávať sladkosťami a keksíkmi aj po tom, ako sa začnú cítiť najedení. Van der Velpen preto žiada, aby sa na obaloch potravín so zvýšeným obsahom cukru povinne nachádzali zdravotné varovania.

Prehodnocovanie cukru

Dr. Robert Lustig, pediater z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, zavesil v roku 2009 na YouTube prednášku s názvom Cukor: trpká pravda, v ktorej citoval Yudkinove teórie. Video malo takmer päť miliónov pozretí a Yudkinova kniha sa dočkala nového vydania.

Nie každý však s Lustigovými závermi súhlasí, nehovoriac o jeho vcelku radikálnych návrhoch, medzi ktoré patrí zákaz predaja sýtených nápojov malole- tým. V rozhovore pre New York Times sám Lustig presne načrtol, v čom sa jeho názory odlišujú od názorov popredných odborníkov na výživu.

Dr. David Katz, vedúci Centra výskumu prevencie Yale-Griffin, závery Lustigovej prednášky verejne vy vrátil pre Huffington Post. Argumentoval tým, že vylúčenie akéhokoľvek nutrientu je nesprávne a jeho odstránenie zo stravy je omyl, ktorý môže narobiť viac škody ako úžitku.

No hoci je Lustigov pohľad na vec možno extrémny, odborníci na výživu sa zhodujú v tom, že priveľa cukru nášmu zdraviu rozhodne škodí. V roku 2014 teda Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučila zníženie dennej dávky cukru na polovicu. Takže… dáte si jednu kocku alebo dve?

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock