Kto by už len čakal starodávny magický artefakt v centre holandského mesta Heerlen? Zrejme nikto. Napriek tomu archeológovia narazili pri výkopoch pod miestnym námestím na jamu a v nej bol drobný olovený plech. Meral 9,3 cm x 4,8 cm a mal takmer 1 800 rokov.

Miesto nálezu však nie je náhodné. Mesto Heerlen stojí na troskách rímskeho vojenského sídla Coriovallum, ktoré bolo súčasťou provincie Germania Inferior.

Podobné sídla boli v rímskej dobe centrami nielen vojenského, ale aj náboženského a každodenného života vrátane jeho temnejších stránok.

Tím vedcov pod vedením Rodneyho Asta, akademického riaditeľa Inštitútu pre papyrológiu na Heidelberskej univerzite, podrobne preskúmal nájdenú tabuľku. Čo na plechu našli, prekvapilo aj skúsených odborníkov.

Kliatbové tabuľky

Kliatbové tabuľky sa po latinsky nazývali defixiones, po grécky katadesmoi. V grécko-rímskom svete boli bežným nástrojom na riešenie osobných sporov.

Ľudia verili, že ak zakopú olovený plech s vyrytou kliatbou na špeciálnom mieste, ten dokáže privolať nadprirodzené sily a poškodiť nepriateľa.

Olovo sa volilo zámerne: jeho ťažkosť a chlad na dotyk symbolizovali viazanie a spomaľovanie.

Tabuľky sa zakopávali na miesta spojené so záhrobím – do studní, pod prahy domov, na cintoríny.

Praktizovalo sa to po celom rímskom impériu, od Atén cez Rím až po britské kúpele v dnešnom Bathe, kde sa našlo viac ako 130 podobných predmetov.

Heerlenská tabuľka sa však od väčšiny európskeho materiálu líši v jednej zásadnej veci. Text nie je napísaný po latinsky, ale v starovekej gréčtine, a to dokonca v egyptskom štýle.

Grécky text v germánskej provincii

Odborníci túto kombináciu nečakali. Gréčtina sa v rímskych provinciách na severozápade Európy používala len zriedka.

Egyptský štýl mágie bol síce v rímskej dobe rozšírený po celom Stredomorí, ale v tejto časti sveta je jeho výskyt výnimočný. Tabuľka z Heerlenu teda nie je len artefakt, ale je aj dokladom toho, ako ďaleko na sever siahali kultúrne a náboženské vplyvy dávneho Egypta a Grécka.

Keďže bol text silne poškodený, vedci museli pri jeho čítaní siahnuť po modernej technológii.

Použili metódu zvanú polynomiálne mapovanie textúry. Vytvorili sériu fotografií nasvieteného povrchu z rôznych uhlov, ktoré sa digitálne skombinovali do výsledného obrazu s nastaviteľným osvetlením. Tak sa potom odhalili aj najjemnejšie reliéfy na povrchu.

Mohlo by vás zaujímať

História

11. mája 2026

Záhada pod pyramídami v Gíze. Vedci našli štruktúry, ktoré nikto nečakal

Štyri mená a tri magické znaky

Keď sa text podarilo prečítať, ukázalo sa niekoľko zaujímavých detailov. Tabuľka obsahuje mená štyroch osôb: dvoch mužov s latinskými menami a dvoch žien s grécky znejúcimi menami.

Rodney Ast vysvetľuje, že tieto osoby mohli byť buď terčom kliatby, alebo naopak tí, v mene ktorých bola kliatba vyslovená proti niekomu inému. Toto text jednoznačne neobjas­ňuje.

Vedľa mien sú na tabuľke vyryté tri takzvané characteres. Sú to tajomné symboly bez lexikálneho významu a sú typické pre egyptský magický štýl. Verilo sa, že tieto znaky sprostredkúvajú posolstvo nadprirodzeným silám efektívnejšie než slová.

Tabuľka tiež obsahuje vzývania božstiev a démonov v egyptskom duchu, napriek tomu, že vznikla v rímskej vojenskej provincii na severnom okraji ríše.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

10. júna 2026

V Egypte objavili krokodíla, ktorý má 80 miliónov rokov. Ako prežil dopad asteroidu?

Splývanie v Rímskej ríši

Heerlenský nález je cenný predovšetkým ako doklad kultúrneho miešania, ktoré bolo pre Rímsku ríšu charakteristické. Vojaci, obchodníci a remeselníci z rôznych kútov sveta sa stretávali v hraničných sídlach, akým bolo aj Coriovallum, a prinášali so sebou vlastné náboženské praktiky.

Egyptská mágia tak doputovala až do dnešného Holandska a niekto ju tam aj použil. Mohol to byť úradník, remeselník alebo vojak, ktorý si chcel takto vybaviť účty s nepriateľmi.

„Kliatby sa nám doteraz zdali byť vecou dávnej barbarskej doby,“ upozorňuje historička Kimberly Stratton z Carletonskej univerzity, ktorá na heerlenskej štúdii nepracovala. „Ale v skutočnosti to bola celkom racionálna, kultúrne prijateľná reakcia na neúspech v súdnom spore alebo obchodnom konflikte. Ľudia robili, čo mohli.“

Tabuľka je teraz uložená v holandských múzejných zbierkach. Ďalší výskum sa zameria na presnejšiu identifikáciu mien a prípadné spresnenie datovania nálezu.

Text: Zázračná planéta

Foto: Elke Fuchs, Inštitút papyrológie, Univerzita v Heidelbergu