Škandinávia: prečo by ste ju mali zahrnúť do svojich cestovateľských plánov?

12. mája 2022

Aké krajiny patria do Škandinávie? Kde sa tento región nachádza a čím je zaujímavý? Odpoveď na tieto otázky nájdete kedykoľvek. Čím je však Škandinávia výnimočná a aké sú naše najobľúbenejšie miesta?

Už dvadsať rokov žijeme Škandináviou a zhrnúť naše „topky“ do jedného článku je priam nadľudská úloha. Ale skúsili sme to. Ktorú škandinávsku krajinu máte najradšej vy?

Dánsko

Dáni sa radi vidia ako Taliani Škandinávie. Krajina na hranici Škandinávie a Kontinentu, v ktorej sa spája to najlepšie z liberálneho severu a kultúrnej Európy.

Málokto vie, že v 17. storočí patrila Kodaň k najbohatším európskym hlavným mestám. Dáni mali v tom čase kolónie aj v Severnej Amerike, a je to cítiť. Veľkolepá architektúra sa strieda s ulicami farebných drevených domčekov, uvoľnení Dáni popíjajú pivo pri malebných kanáloch, tí bohatší čakajú na voľný stôl v jednej zo 16 michelinovských reštaurácií v meste, vrátane trojhviezdičkovej Geranium a opakovane najlepšej reštaurácie na svete Noma.

Ak ste flexibilní a viete sa rozhodnúť rýchlo, možno vás oslovia last minute dovolenky nielen do Škandinávie ale do celého sveta. Veď si pozrite tú ponuku sami.

Liberálne duše si nachádzajú svoj svet v hipisáckej Kristanii, kde je dodnes povolený predaj ľahkých drog.

Farebné domčeky štvrte Nyhavn v Kodani. Foto: Robert Taraba

Fínsko

Škandinávci, najmä Švédi, vnímajú Fínov tak trochu ako ostatní Slováci Záhorákov a koluje o nich veľa vtipov.

Fíni veľa a radi pijú, aj preto sa majú so Slovákmi radi, no sympatické sú aj ich Helsinki vystavané v jednotnom štýle v devätnástom storočí, desaťtisíce jazier vo svete ihličnatých lesov, biele noci na polárnom kruhu, kde žije viac sobov a losov než ľudí, či jazero Inari ďaleko na severe. Fínsko si vás podmaní svojím tichom a pocitom dokonalej samoty.

Na schodoch helsinského dómu. Foto: Zuzana Hábeková

Grónsko

Najväčší ostrov na svete a ešte vždy jediný európsky región, ktorý vystúpil z Európskej únie. Grónsko sa stalo súčasťou vtedajšieho EHS v roku 1973 ako súčasť Dánska, no po získaní autonómie v roku 1982 Grónčania v referende rozhodli o vystúpení Grónska z EHS s cieľom chrániť svoj rybolov.

Grónsko dnes láka turistov do ríše Snehovej kráľovnej. Máte pocit, že v ktorejkoľvek chvíli sa spoza rohu vynorí Gerda hľadajúca svojho Kaya. Dve hodinky letu z Reykjaviku a stojíte medzi drevenými domčekmi Ammassaliku, lietate vrtuľníkom nad nekonečnými horami Grónska či žijete nočný život s miestnymi. Do Grónska je oficiálne zakázané dovážať akýkoľvek iný alkohol okrem piva. Pri pohľade na podguráženosť miestnych, môžeme len konštatovať, že musia páliť domácu zo snehu.

Čo ste nevedeli: Grónske tradičné kiviaq je zrejme najodpornejším jedlom na svete. Surové morské vtáky nakladané na dlhé mesiace v tuleňom žalúdku. Len pre silné povahy.

Romantika nórskeho severu. Foto: Robert Taraba

Nórsko

Krajina úžasných prírodných kontrastov. Široká len 6 kilometrov, dlhá 1752 kilometrov, zo severu na juh je v Nórsku rovnako ďaleko ako z Oslo do Ríma, pobrežie je vzdušnou čiarou dlhé 2600 kilometrov, no vrátane všetkých fjordov a ostrovov 21 000 kilometrov.

80 percent obyvateľstva žije v blízkosti mora, hoci štvrtina krajiny leží v nadmorskej výške cez 1000 metrov nad morom. Len 3 percentá pôdy majú poľnohospodárske využitie. Nórsko je napriek tomu jednou z najbohatších krajín našej planéty. Každý Nór má dnes v najväčšom štátnom fonde planéty usporený viac než milión nórskych korún. Samozrejme, že krajina za to vďačí rope, ktorej náleziská boli objavené koncom šesťdesiatych rokov.

No k nórskemu blahobytu prispieva extrémne nízka miera korupcie, vysoká pripravenosť ľudí platiť dane a správať sa nielen slobodne, ale aj solidárne so slabšími a ochota nemíňať peniaze získané z ropy, ale odkladať ich budúcim generáciám. Miera spoločenskej súdržnosti v Nórsku je veľmi vysoká, aj preto patria Nóri k národom sveta, ktoré sú najviac hrdé na svoju krajinu. Príďte si to pozrieť naživo. A nórska príroda sa vás už nevie dočkať.

Rybárske domčeky na súostroví Lofoty. Foto: Robert Taraba

Island

Ostrov najstaršej európskej demokracie, kde prijali kresťanstvo hlasovaním v parlamente pod podmienkou, že sa budú môcť krstiť v teplých prameňoch a nie v studených ľadovcových riekach, si dodnes zachováva svoju unikátnosť. Každému návštevníkovi Islandu vyrazí dych drsná krása prírody ostrova s ľadovcami Vatnajokull ci Langjokull, s dúhovými horami Landmannalaugar či vodopádmi Gullfoss či Skógafoss.

Nemenej zaujímavá je však islandská súčasnosť. Stáročia tvrdého boja s prírodou naučila Islanďanov neriešiť nepodstatné veci a sústrediť sa na to, čo je dôležité. A tak mal Island už v roku 2009 prvú otvorene lesbickú premiérku a práva menšín sú tu garantované celkom prirodzene.

Bývalý starosta Reykjavíku Jón Gnarr (komik, ktorý sa stal starostom hlavného mesta Islandu aj sľubom, že do zoologickej záhrady privedie medveďa) zvažuje návrat do veľkej politiky. Politická kultúra a morálka je mimoriadne vysoká a nie náhodou sa islandský premiér stal prvou obeťou Panamských dokumentov. Island je ozaj iný.

Vodopád Skógafoss na južnom Islande. Foto: Robert Taraba

Dovolenka v Škandinávii je dobrý tip na európsku exotiku. 


Text: Dominika Szalmová

1/1
Zavrieť reklamu