Táto čierna diera vznikla ešte pred svojou galaxiou. Ako je to možné?
„Malá červená bodka“ z ranej fázy vesmíru ukrývala čiernu dieru, ktorá nepatrí k žiadnej galaxii. Aspoň teda zatiaľ.
Ak priložíte smarthodinky k banánu, pravdepodobne vám namerajú tepovú frekvenciu. Nie je to však chyba – je to fyzika.
Ak vlastníte smarthodinky, vyskúšajte to. Vezmite si kúsok ovocia, obmotajte okolo neho smarthodinky alebo fitness náramok a počkajte. Existuje slušná šanca, že zariadenie ohlási pulz.
Redaktorka magazínu IFLScience Laura Simmons takto zmerala pulz nektarínke a avokádu – oba druhy ovocia mali pokojový tep v sedemdesiatkach.
Kiwi bolo evidentne vystresované, to malo až 110 úderov za minútu. A banán sa usadil na 85-ke. Čo sa týka paradajky, tá bola klinicky mŕtva.
Samozrejme, ovocie srdce nemá. To, čo hodinky merajú, je fyzikálny jav, nie biologický. A pochopenie toho, ako to funguje, odhaľuje aj niečo dôležitejšie: aké presné sú naše bežné zdravotné merania.
Väčšina moderných smarthodiniek a fitness náramkov meria srdcovú frekvenciu metódou, ktorá sa nazýva fotopletizmografia (PPG). Je to neinvazívna technika, ktorá využíva svetlo. Zariadenie svieti malou diódou (zvyčajne zelenou) na pokožku a sleduje, koľko svetla koža pohltí a koľko sa odrazí späť.
Princíp je jednoduchý: keď srdce bije, dodáva krv do drobných kapilár tesne pod povrchom kože. V momente každého srdcového úderu sa objem krvi v týchto kapilárach na chvíľu zvýši.
Krv zelené svetlo pohlcuje, takže pri plnom naplnení kapilár sa odrazí menej svetla, než keď sú prázdnejšie. Zariadenie tieto rytmické zmeny sníma a premieňa ich na tepovú frekvenciu.
Rovnaká metóda sa používa v pulzných oxymetroch. To sú tie malé priesvitné klipy, ktoré nám v nemocnici pripínajú na konček prsta, aby odmerali nasýtenosť krvi kyslíkom.
Keď priložíte smarthodinky k banánu, hodinky nezistia, že sú na ovocí. Snímač stále svieti a sníma odraz svetla.
V akomkoľvek materiáli vrátane banánovej šupky dochádza k drobným náhodným výkyvom v pohltivosti svetla. Spôsobujú ich minimálne vibrácie, pohyb vzduchu, nerovnomerná štruktúra materiálu alebo jednoducho šum elektrického signálu.
Algoritmus v hodinkách je natrénovaný hľadať periodický signál, teda opakujúci sa vzorec. Ak náhodný šum dostatočne pripomína pravidelné pulzy v rozsahu asi 40 až 200 úderov za minútu, algoritmus ho vyhodnotí ako srdcovú frekvenciu. Hodinky vám jednoducho nepovedia, že nič nenašli. Namiesto toho zobrazia odmerané číslo.
Tento čip vydrží aj teploty vyššie ako láva
Experiment s ovocím je vtipný, ale ukazuje aj reálne obmedzenie technológií. Fotopletizmografia je citlivá na rušivé vplyvy: pohyb počas cvičenia, tlak hodiniek na zápästí, teplotu pokožky, ale dokonca aj farbu pleti.
Práve posledný faktor je predmetom vážnej vedeckej diskusie. Tmavšia pokožka pohlcuje svetlo inak ako svetlá, čo môže ovplyvňovať presnosť meraní.
Americký Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) vydal v roku 2024 usmernenie o postupe výrobcov pri testovaní pulzných oxymetrov na rôznych odtieňoch pleti. To samo osebe naznačuje, že problém je skutočný a dlhodobo sa podceňuje.
Toto je najväčší elektrický trajekt na svete. Môže zmeniť lodnú dopravu
Vo väčšine bežných situácií sú komerčné smarthodinky dostatočne presné. V pokoji, keď hodinky dobre priliehajú na zápästie a človek nerobí výrazné pohyby, sa ich merania pohybujú v rozumnej zhode s lekárskymi prístrojmi.
Problémy nastávajú pri intenzívnom pohybe, pri arytmiách a pri medicínsky kritických rozhodnutiach. Preto lekári zdôrazňujú, že smarthodinky sú nástroj na sledovanie trendov, nie diagnostický prístroj.
Ak vaše hodinky teda odhalia niečo znepokojujúce, je na mieste konzultácia s lekárom, ale nedá sa vyvodiť záver na základe jedného čísla na displeji.
A pokiaľ ide o banán, pulz 85 úderov za minútu je celkom v poriadku, aj keby bol pravý.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock