Práve na tento faktor sa v podcaste Všeobecne o zdraví Všeobecnej zdravotnej poisťovne zamerala Eva Peterová v rozhovore s výživovou špecialistkou Veronikou Hanákovou. Veronika Hanáková je výživová poradkyňa, ktorá sa špecializuje najmä na športovú výživu.  

Aké sú najčastejšie príbehy ľudí, ktorým pomáhate schudnúť? Aké sú dôvody ich nadváhy?   

Najčastejšie majú nastavené extrémne rýchle životné tempo, pri ktorom nestíhajú jesť, nevenujú pozornosť ani jedlu, ani pitnému režimu. Berú to ako sekundárnu súčasť bytia popri povinnostiach, ktorými sú obklopení. Ráno sa naháňajú do práce a zabudnú na raňajky, maximálne si dajú kávu. Začnú sa mítingy, telefonáty a nestihnú nič ani piť.

Ledva vydržia do obeda, v kantíne potom siahnu aj po menej zdravom jedle, lebo sú extrémne vyhladovaní. Poobede deti, dopravné zápchy, krúžky a zasa práca. Večer zistia, že za celý deň mali jedno teplé jedlo a zrazu nevedia, čo by zjedli skôr. Tušia, že by už možno nemali, ale nedokážu sa ovládnuť, a tak priberajú.  

V súvislosti s priberaním sa skloňujú, hoci o čosi menej, aj emócie. Ako je možné, že majú na našu hmotnosť taký veľký vplyv?   

Stačí, že dáte negatívnu emóciu jedlu, ktoré idete konzumovať a telo automaticky zareaguje tak, že bude prednostne ukladať. Môžete si dať halušky s chuťou, radosťou a bez výčitiek, alebo ich môžete zjesť s výčitkami, obavami, lebo viete, že je to pre vás nevhodné jedlo. A organizmus podľa toho zareaguje. 

Môžete si dať halušky s chuťou, radosťou, alebo s výčitkami. A organizmus podľa toho zareaguje. 

Ak si dám klobásu, ale zjem ju s radosťou, tak z nej nepriberiem?  

Ak máte pozitívny vzťah k jedlu, pravdepodobne siahnete aj po menej zdravom pokrme vtedy, keď ho telo fyziologicky potrebuje. Takí ľudia sú viac somaticky vnímaví, vedia svoje telo počúvať – kedy má chuť na sladké či na slané. Ide o načasovanie. Nie ste v stresovom režime redukcie, obmedzovania, nepripisujete všetky svoje neúspechy jedlu. Ak ste v pohode, fungujú aj metabolické procesy, rozvádzajú sa živiny, sacharidy, tuky, bielkoviny, všetko tak, ako má a malý kúsok klobásy vám určite neuškodí.  

Mohlo by vás zaujímať

Zdravie

29. júla 2023

Opaľovanie, fajčenie a stres: Najsilnejšie faktory urýchľujúce starnutie pokožky 

Ani čokoláda poobede, na ktorú mám obrovskú chuť?  

Ani čokoláda. Lebo ak si ju dáte vtedy, keď na ňu máte chuť, nezjete ju celú, ale len pásik. Je to prirodzené, cítite, že ste viac pracovali, mozog spaľoval extrémne veľa glukózy, takže máte chuť na sladké. A to je úplne v poriadku. Problém nastane, keď si chcete dať niečo, čo „nemôžete“, odmietate to a zakazujete si to. Potom to jedného dňa vzdáte a zjete tú čokoládu celú. Už len tým, že ste si to zakazovali, ste sa vlastne odsúdili na neúspech.   

A telo si vytvorí zásoby pre prípad, že si to zase budeme niekedy odriekať… 

Presne. Takto to funguje aj pri nepravidelnom stravovaní. Veľa ľudí si povie, stačí mi jesť raz denne. Žiaľ, nie je to úplne pravda, pretože telo je takým režimom vystresované. Produkuje vysoké dávky kortizolu, stresového hormónu, ktorý zablokuje leptín a dá podnet na spomalenie metabolizmu. Vtedy nepociťujete hlad ani smäd.

Problémom je, že „ochromí“ aj základné biologické funkcie organizmu ako odtok lymfy, toxínov, rozvod sacharidov, tukov, bielkovín a rýchlosť metabolizmu. V skutočnosti by ste medzi jednotlivými jedlami mali pociťovať jemný hlad, aby ste telo nastavili do režimu: Neboj sa, zasa ti dodám energiu, nemusíš si brať dvesto percent z tohto jedného pokrmu. 

Mali by sme jesť každé tri, alebo každých päť hodín?  

Každému vyhovuje niečo iné. Niekto sedí za počítačom a niekto manuálne pracuje. Máme odlišné krvné skupiny, sme iné metabolické typy – sacharidový, zmiešaný, bielkovinový. Existuje viacero vstupných parametrov, ktoré ovplyvňujú našu výživu. Avšak keby som to mala ako biochemička uviesť na pravú mieru, osobne som za viac menších porcií.

Dodávať pravidelné dávky vlákniny, malého množstvá komplexných cukrov, nenasýtených tukov a ľahko stráviteľné bielkoviny. Vtedy sa nebudete musieť prejedať, lebo po troch hodinách príde ďalší pokrm a s ním dorazí aj nejaká hodnota glukózy do krvi, podžalúdková žľaza vyprodukuje inzulín, ten zrazí glukózu naspäť, takže ste do troch hodín plus-mínus na nule a mali by ste telu opäť dodať palivo.  

Aký je váš názor na obmedzovanie sa v strave?  

Nemali by sme veľmi experimentovať s vynechávaním jedál, s tukovými alebo len bielkovinovými diétami. Stravovanie by malo byť v rovnováhe a zároveň striedme. Na čo chcem ale upozorniť, je dostatočnosť. Mnohí, keď chcú zredukovať svoju hmotnosť – napríklad ak im lekár povie, aby so svojou hmotnosťou niečo robili – začnú trošku športovať a zmenšia porcie jedál. Nemajú pritom predstavu, aká je ich minimálna fyziologická potreba kalórií, koľko by mali jesť, aby si nespomalili metabolizmus.

Preto je vhodné, skôr než sa do nejakej diéty vôbec pustíte, nechať si poradiť a dať si zmerať bazálny metabolizmus, tzn. koľko vaše telo spaľuje v pokoji. Je to fyziologická kalorická hodnota, ktorú spálite bez toho, aby ste sa pohli. Je potrebná pre dýchací reťazec, základné vylučovanie, alebo len samotnú prácu srdca. Predstavte si, že vaše telo spáli priemerne 1 300 kilokalórií a zrazu mu dodáte len 800.

Nielenže mu budú chýbať na nevyhnutné fungovanie, ale vy ste okrem toho ešte aj kráčali, pracovali, mysleli, športovali. Potom si poviete: Ako je možné, že priberám aj z vody? Väčšinou je dôvod v nesprávne nastavenej energetickej hodnote.  

Telo je vynechávaním stravy vystresované. Produkuje vysoké dávky kortizolu, ktorý zablokuje leptín a dá podnet na spomalenie metabolizmu. 

A prečo dochádza k jojo efektu?  

Ak po nejaký čas prijímate nižšie množstvo kalórií, než je potrebné pre bazálny metabolizmus, podvyživené bunky s vašimi stále novými nárokmi a podnetmi nedokážu udržať krok. Nemajú energiu na ďalšie spaľovanie. Keď potom ukončíte diétu – podvyživení a so spomaleným metabolizmom – telo si bude chcieť doplniť všetko, čo ste mu odopierali.