Neandertálske deti boli masívne: Rástli veľmi rýchlo
Predstavte si 6-mesačné dieťa s telom ročného. Takéto deti mali neandertálci. A rástli poriadne rýchlo!
Pre klenotníka sú škvrnky vo vnútri diamantu nepríjemnosť, ktorá znižuje hodnotu drahokamu. Pre geológa sú to však okná do vnútra Zeme. Jeden diamant takto prepísal kapitolu o chémii zemského plášťa.
Botswanský lom Orapa patrí k najväčším diamantovým lomom na svete. Baníci tam ešte v 80. rokoch našli nedokonalý zelenkastý diamant, ale rýchlo zostali sklamaní. Zelenkastý kameň bol popretkávaný malými čiernymi škvrnkami – inklúziami. Pre geológov sa však tieto škvrnky ukázali byť o desaťročia neskôr vzácnejším pokladom ako samotný diamant.
Pomocou röntgenovej analýzy a hmotnostnej spektroskopie vedci potvrdili, že tieto nedokonalosti sú minerály zo spodnej časti zemského plášťa. A ide o látku, ktorá nebola nikdy predtým identifikovaná v prirodzenej vzorke.
Tento minerál zvyčajne vzniká len pri extrémnom tlaku a teplote. Táto konkrétna vzorka vznikla zrejme v hĺbke 660 až 900 km pod povrchom.
Poznáš týchto 15 zaujímavostí o hubách? Otestuj sa a zisti, či si skúsený hubár.
Minerál, ktorý sa v diamante našiel, bol kremičitan vápenatý (CaSiO₃) perovskitového typu. Potvrdil tak dávne teórie o jeho existencii.
Vedci ho dokázali vyrobiť umelo v laboratóriu, ale aj na to potrebovali 20 gigapascalov tlaku, čo zodpovedá takmer 200 000-násobku atmosférického tlaku. Keď však minerál z umelého prostredia vybrali, okamžite sa rozpadol.
Mineralóg Oliver Tschauner z Nevadskej univerzity v Las Vegas ho nazval „davemaoite“ na počesť geológa Ho-Kwanga Maa. Ten mal prezývku Dave a bol priekopník experimentov, pri ktorých sa simulujú tlaky zemského plášťa.
Keď vedci rozlomili diamantové puzdro, minerál zostal niekoľko sekúnd neporušený. Potom ho pod mikroskopom pozorovali, ako sa rozpína, napúča a mení na sklo.
Ako vyzerá leto v Lotyšsku?
Objav davemaoitu nám odhaľuje aj to, kde sídlia niektoré zdroje tepla hlboko v Zemi. Hoci ide o kremičitan vápenatý, do jeho kryštalickej štruktúry sa dostávajú aj vzácne zeminy a rôzne prvky vrátane rádioaktívnych – uránu, tória a draslíka.
O týchto rádioaktívnych prvkoch sa dlho predpokladalo, že sú zdroj asi tretiny tepla, ktoré cirkuluje v spodnom plášti Zeme.
Vedci sa domnievajú, že davemaoite zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní tepelných tokov v zemskom plášti. To zasa poháňa procesy, ako je pohyb tektonických dosiek, ktoré pretvárajú zemskú pevninu.
Diamant – najtvrdší prírodný materiál na Zemi – sa teda ukázal ako najlepší geologický kuriér v histórii vedy. Vzorka dovezená z hĺbky takmer tisíc kilometrov, ktorú baníci ignorovali pre jej „nedostatky“, zmenila naše chápanie toho, z čoho je Zem vnútri skutočne vytvorená.
Text: Zázračná planéta
Foto: Aaron Celestian/Los Angeles County Natural History Museum