Bionická rastlina obnoví zdevastovanú pôdu
Bez batérií, bez motorov, bez elektroniky. Dizajnérka Yizhuo Guo vytvorila zariadenie, ktoré poháňa vietor, osieva pôdu a nakoniec sa samo rozloží.
Prečo nikdy nezabudneme, ako sa bicyklovať?
Neviete si spomenúť, čo ste jedli v pondelok na obed, ale aj po dvadsiatich rokoch viete, ako sa bicyklovať. Ako je to možné? Odpoveď leží hlboko vo vnútri mozgu.
Pamätať si zručnosť, ako je jazda na bicykli, alebo vedieť, kedy má manžel či manželka narodeniny – na prvý pohľad vyzerajú tieto dve činnosti podobne. Oboje sú veci, ktoré sa človek naučí, ale mozog ich spracúva úplne inak.
Existujú dva druhy dlhodobej pamäti: deklaratívna a procedurálna. Deklaratívna pamäť uchováva fakty a udalosti – čo sme zažili, čítali, mená ľudí. Procedurálna pamäť sa zasa zaoberá tým, ako veci robiť – sú to zručnosti, rutiny, pohybové vzory.
Jazda na bicykli je procedurálna pamäť – typ nevedomej, dlhodobej pamäti. Človek si v tomto prípade niečo vybaví bez toho, aby o tom premýšľal a bez priameho vedomého uvedomenia.
Mohlo by vás zaujímať
Tip na knihu: Čierne diery – Kľúč k pochopeniu vesmíru (B. Cox a J. Forshaw)
Rozdielne miesta v mozgu
„To, čo je na procedurálnej pamäti naozaj iné, je to, že sa opiera o odlišné mozgové štruktúry, ktoré sú vo všeobecnosti oveľa odolnejšie proti zmenám v čase,“ vysvetľuje Dr. Andrew Budson, neurológ z Bostonskej univerzity.
Bazálne gangliá sú štruktúry zodpovedné za spracovanie nedeklaratívnej pamäti. Sú relatívne chránené v strede mozgu, pod mozgovou kôrou. Podľa jednej hypotézy sa v oblastiach, kde sú zakotvené pohybové vzory, tvorí v dospelosti menej nových nervových buniek. Bez tejto neurogenézy a nepretržitého prebudovávania v týchto oblastiach je menej pravdepodobné, že sa tieto spomienky vymažú.
Mohlo by vás zaujímať
Na Štedrý deň si pripomíname prvých ľudí na svete – Adama a Evu
Nie je to nič špeciálne
Na jazde na bicykli v skutočnosti nie je nič mimoriadne špeciálne – a to sa týka aj plávania, korčuľovania či akejkoľvek inej pohybovej zručnosti.
Až do 40. rokov 20. storočia ľudia hovorili, že práve plávanie sa „nedá zabudnúť“, až kým sa drvivá väčšina ľudí nenaučila bicyklovať.
Ľudský mozog je teda dvojitý archivár: jeden šuplík má na fakty (ktoré sa časom vytrácajú), druhý na zručnosti (ktoré zostávajú). A keď už sa raz posadíte na sedadlo, druhý šuplík sa otvorí sám od seba.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
