Mäso nebolo pre ženy. V minulosti ho jedli menej ako muži
Za posledných 10 000 rokov mali muži väčší prístup k mäsu ako ženy – bez ohľadu na obdobie či kultúru.
Nórsky pacient sa vyliečil z HIV vďaka lieku na rakovinu: Brat mu dal unikátnu kostnú dreň
Pacientovi z Nórska pomohol vyliečiť sa z HIV brat a jeho nevšedná mutácia. Šanca, že sa to stane, bola menšia než 1 : 100.
00:00
00:00
63-ročný muž z Nórska žil s HIV takmer dve desaťročia. Potom ochorel na rakovinu krvi a lekári siahli po poslednej možnosti – transplantácii kmeňových buniek od brata. A zafungovalo to lepšie, ako ktokoľvek čakal.
Brat muža z Nórska mal totiž vzácnu genetickú mutáciu, ktorá blokuje prienik HIV do buniek. Dnes je pacient bez vírusu aj bez liekov.
Dvojitá výhra v lotérii
Muž, ktorý známy len ako „osloský pacient“, bol diagnostikovaný ako HIV pozitívny v roku 2006 a s liečbou začal v roku 2010.
V roku 2017 sa začal sťažovať na únavu a prudko uňho klesol počet krviniek. Lekári mu diagnostikovali myelodysplastický syndróm, čo je forma rakoviny kostnej drene. Po počiatočnej reakcii na liečbu sa ochorenie vrátilo a lekári sa rozhodli transplantovať mu kostnú dreň.
Keď sa nepodarilo nájsť kompatibilného darcu , rozhodli sa pre pacientovho brata. Až v deň transplantácie v roku 2020 lekárov prekvapilo zistenie, že brat má vzácnu mutáciu CCR5-delta 32.
Mohlo by vás zaujímať
Ako vieme, že tu pred miliónmi rokov nebola iná vyspelá civilizácia?
Kľúč k odolnosti
Mutácia CCR5-delta 32 odstraňuje receptor CCR5 z povrchu bielych krviniek. Ide práve o ten receptor, ktorý HIV bežne využíva ako vstupnú bránu do buniek. Človek s dvoma kópiami tejto mutácie je voči najbežnejšiemu typu HIV prirodzene odolný.
Pravdepodobnosť, že súrodenec bude vhodný darca kostnej drene, je len asi 25 %. Mutácia CCR5-delta 32 sa v severoeurópskej populácii vyskytuje len u zhruba 1 % ľudí. Lekári navyše o mutácii darcu pred transplantáciou vôbec nevedeli.
Mohlo by vás zaujímať
Osamelosť sa dá liečiť. Čo treba robiť?
Desiaty prípad na svete, prvý rodinný darca
Štyri roky po transplantácii sa v pacientovom tele vyčistili všetky stopy funkčnej DNA HIV. Vírus nie je dokonca ani v skrytých rezervoároch, ktoré sa zvyčajne ťažko zasiahnu. Pacient prestal brať lieky na HIV už dva roky po transplantácii a päť rokov po zákroku stále nevykazuje žiadne známky návratu vírusu.
Osloský pacient je desiaty človek na svete, ktorý dosiahol dlhodobé vyliečenie z HIV po transplantácii kmeňových buniek. Je však prvý, ktorý dostal bunky od rodinného darcu.
Transplantácie tohto typu nie sú riešenie pre masové vyliečenie z HIV. Zákrok je mimoriadne rizikový a niekedy aj smrteľný, preto sa používa len ako posledná možnosť pri rakovinách krvi bez inej liečby.
Napriek tomu pomáha každý nový prípad vedcom lepšie pochopiť, ako vírus funguje a kde sú jeho slabiny. Prípad osloského pacienta je tak ďalší krok na ceste, ktorá raz môže viesť k liečbe pre všetkých.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
