Ako čítať braillovo písmo
Nevidiaci vďaka nim čítajú knihy, učia sa cudzie jazyky a komunikujú s okolím svetom – maličké vystúpené body im výrazne uľahčujú život.
Naše „ja“ z paralelných vesmírov ovplyvňujú náš osud
Kvantový pozorovateľský efekt by mohol mať príčinu a následok obrátené. Nie my ovplyvňujeme kvantové objekty – ony ovplyvňujú nás. A každá takáto interakcia vytvára novú verziu nás v paralelnom vesmíre.
00:00
00:00
Myslíte si, že ste hlavný hrdina vlastného príbehu? Profesor Vlatko Vedral z Oxfordu tvrdí, že nie – podľa neho ste skôr bábka v rukách vesmíru. Podľa neho každá kvantová interakcia vytvára novú verziu človeka a tieto verzie existujú súbežne v paralelných vesmíroch. A nie je to len filozofia.
Schrödingera a jeho mačku pozná takmer každý. Mačka je mŕtva aj živá zároveň, až kým sa neotvorí krabica, v ktorej je zavretá, a nezistí sa, aký je jej skutočný stav.
Menej ľudí však vie, čo z toho kvantového myšlienkového experimentu skutočne vyplýva a čo nie. Práve tu vstupuje do diskusie Vlatko Vedral, profesor kvantovej informatiky na Oxfordskej univerzite a jeden z najcitovanejších fyzikov súčasnosti.
Pozorovateľský efekt naruby
Populárna verzia kvantovej fyziky hovorí toto: kvantové objekty existujú súčasne vo viacerých stavoch, kým ich niekto nepozoruje. V momente pozorovania sa vlnová funkcia „zrúti“ a objekt si vyberie jeden stav. Z toho niektorí ľudia odvodzujú, že vedomie vytvára realitu.
Vedral však tento výklad razantne odmieta. Pozorovateľský efekt nefunguje tak, že naše vedomie ovplyvňuje kvantový objekt. Funguje presne naopak: kvantový objekt ovplyvňuje nás.
Keď fotón dopadne na sklá našich okuliarov, nečaká na náš mozog. Buď prejde, alebo sa odrazí – podľa konkrétnych fyzikálnych podmienok. My nie sme tí, ktorí rozhodujú o osude fotónu. Fotón rozhoduje o našom osude: verzia nás, ktorá ten konkrétny fotón zachytí, sa líši od verzie, ktorá ho nezachytila.
Mohlo by vás zaujímať
Biela diera: Záhada na druhej strane čiernej diery
Každá interakcia rozvetvuje realitu
A teraz prichádza tá časť, ktorá ľuďom spôsobuje závraty. Ak každá kvantová interakcia (a tých sú každú sekundu miliardy) vytvára novú vetvu reality, existuje nekonečné množstvo verzií nás. Niektoré sú len mierne odlišné, ďalšie sú od nás extrémne odlišné.
Vedral to zhrnul vo svojej novej knihe, v ktorej argumentuje, že celé vesmíry (vrátane pozorovateľov v nich) sú kvantové vlny. Nie sme vonkajší pozorovatelia reality. Sme jej súčasť, ktorú tvaruje každá interakcia.
Tento pohľad je blízky tzv. interpretácii mnohých svetov, ktorú pôvodne navrhol Hugh Everett v 50. rokoch. Vedral ju však posúva ďalej: nielen kvantové objekty, ale všetko – baktérie, fyzici, tok času – existuje v kvantovej superpozícii.
Mohlo by vás zaujímať
Konečne sme zistili, čo zabije pomalky
Prečo to nie je len špekulácia
Vedral nie je okrajový mysliteľ. Je autor viac ako 220 vedeckých prác a jeho pohľad je zakorenený vo fyzike. Poukazuje na to, že žiadny experiment doteraz nepreukázal, že vedomie hrá špeciálnu úlohu pri kolapse vlnovej funkcie. Každá interakcia, nielen tá vedomá, núti kvantový systém zaujať konkrétny stav.
„Bez veľkého zveličovania možno povedať, že všetky kvantové experimenty sú len viac-menej komplikované verzie Schrödingerovho experimentu,“ uviedol Vedral.
Paralelné vesmíry sú teda podľa Vedrala nie metaforou ani sci-fi, ale logickým dôsledkom toho, ako kvantová fyzika skutočne funguje. Niekde tam vonku jedna verzia vás číta iný článok – a možno sa jej darí lepšie (alebo horšie) pochopiť ho.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
