V roku 2020 narazili robotníci pri stavebných prácach v dedine Taimering v Bavorsku na niečo neočakávané. Našli takmer 2,5 metra dlhý zakrútený kel. Nepatril však slonovi, ale mamutovi srstnatému.

Bavorský úrad pre ochranu pamiatok tam vyslal tím archeológov. Vedľa kla objavili ďalších 72 kostí a kostených fragmentov – prevažne rebrá a kosti končatín. Väčšina dlhých kostí však chýbala.

Zviera bolo ponorené v sedimentoch rybníka alebo nejakého pomalého prítoku prehistorického Dunaja.

Keď vedci dôkladne preskúmali rebrá, našli niečo, čo zmenilo charakter celého nálezu. Známky po zárezoch – boli tam jednoznačné stopy po kamennom nástroji.

Kto to urobil a prečo tam bol?

Rádiokarbónovým datovaním, ktoré sa robilo opakovane v dvoch nezávislých laboratóriách, sa zistilo, že mamut žil zhruba pred 26 900 až 25 300 rokmi. To by znamenalo, že išlo o neskoré gravettienské obdobie – a práve tu sa začína záhada.

V tom čase začínalo v Európe vrcholiť posledné ľadovcové maximum. Škandinávsky ľadovec sa tiahol až na juh k Alpám. Klíma bola drsná, vegetácia riedka. Ľudské populácie po celej západnej a strednej Európe dramaticky klesali a ustupovali na juh a východ. V Bavorsku a priľahlých oblastiach archeológovia nenašli z tohto obdobia takmer žiadne stopy ľudskej prítomnosti.

„Populácia vo zvyšných osídlených regiónoch západnej a strednej Európy klesla na asi tretinu – z 2 800 na 1 000 ľudí. To mohlo priviesť celú metapopuláciu na hranicu minimálnej životaschopnosti,“ píšu autori štúdie.

Napriek tomu tam bol mamut. A napriek tomu ho niekto zabil.

Kel, rebrá a rezacia doska

Paleontologická analýza odhalila, že všetky kosti aj kel patria jednému jedincovi. Bol to veľký, ale ešte nie úplne dospelý samec s výškou v pleci zhruba tri metre.

Kosti, ktoré sa zachovali aj so vzácnymi detailmi, vylučujú dlhý transport po rieke alebo rozptyl po krajine, ktorý by spôsobili predátori. Zviera zomrelo priamo na mieste alebo v jeho blízkosti.

Na niekoľkých rebrách sú zreteľné stopy po rezaní kamenným nástrojom. Jedno rebro dokonca nesie stopy používania ako improvizovanej rezacej dosky – niekto na ňom krájal iné veci. Ľudia telo rozrezali a vybrali mäso. Potom zmizli a nezanechali po sebe žiadne nástroje, ohniská ani akékoľvek ďalšie stopy.

Mohlo by vás zaujímať

Ľudia

14. novembra 2018

Do školy na lyžiach

Záhada bez vražednej zbrane

Vedci nedokázali odpovedať na dve kľúčové otázky. Po prvé: ulovil niekto mamuta alebo ho ľudia iba našli mŕtveho a využili ako zdroj potravy? „Nevieme povedať, či ho zabili ľudia alebo či už bol mŕtvy, keď ho spracovali,“ priznávajú autori.

Po druhé: kto tam bol? Neexistuje žiadna vražedná zbraň, žiadny nástroj a žiadny náznak táboriska. Výskumníci špekulujú, že lovci a zberači patrili ku gravettienskej kultúre s väzbami na východ, kde bolo lovenie mamutov bežnejšie ako v západnej Európe. Mohli byť medzi poslednými, ktorí sa vydali do Bavorska pred tým, ako ho ľadovec definitívne pokryl.

„Zdokumentované ľudské aktivity pravdepodobne predstavujú jednu z posledných výprav lovcov a zberačov neskorej gravettienskej kultúry do Bavorska,“ uzatvárajú autori.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

7. novembra 2020

Je čas pripomenúť si históriu Slovenska. Vyskúšajte sa, či si ju pamätáte.

Mamutia step a zánik sveta

Taimering ležal v čase smrti mamuta na okraji ekosystému, ktorý sa nazýva Mamutia step. Ide o rozľahlú nezalesnenú tundrovú step, ktorá sa tiahla celou Euráziou medzi škandinávskym ľadovcom a alpskými ľadovcami na juhu. Peľové nálezy v sedimentoch potvrdzujú, že sa tam vyskytovala trávna a stepná vegetácia s trpasličími kríkmi. Bolo to typické prostredie, v ktorom žili mamuty.

„Kostry mamutov sú v týchto zemepisných šírkach mimoriadne vzácne. Poznáme ich prevažne z oblastí Eurázie viac na východ,“ zdôraznila Dr. Gertrud Rößner, paleontologička z Bavorských štátnych prírodovedeckých zbierok.

Prípad ostáva otvorený. Vieme, že niekto tam bol. Zabil zviera vážiace niekoľko ton a potom odišiel do sveta, ktorý mal zmiznúť pod ľadom.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock