8 tipov na pohodové leto pri vode
Prázdninová nálada a pocit voľnosti nám často dávajú pocit, že môžeme na chvíľu vypnúť a zabudnúť na starosti. To je napokon jeden z dôvodov,
Ako čas vnímajú zvieratá? Muchy vidia „rýchlo“
Vidí mucha v spomalenom zábere, ako po nej šviháme plácačkou? A vníma čas slimák úplne inak ako pes? Treba sa na to pozrieť novým spôsobom.
00:00
00:00
Zvieratá nám nevedia povedať, ako vnímajú plynutie času. Vedci to musia odhadovať nepriamo, napríklad pomocou optických ilúzií alebo reakcií na zvuk.
Napríklad vevericiam a škorcom prehrali zvuky, aké vydáva ten „ich“ druh s tým, že tam dali aj krátku vsuvku bieleho šumu. Tieto zvieratá si chýbajúci úsek zvuku v mysli „domysleli“ a reagovali, akoby tam šum vôbec nebol.
Platí to však len do určitej dĺžky prerušenia a tá je u zvierat výrazne kratšia než u ľudí.
Ishan Singhal z Univerzity v Sussexe a jeho kolegovia preto v novej štúdii navrhli koncept „časovej krajiny“.
Je to rámec, ktorý čas, ako ho vníma nejaký organizmus, rozkladá na päť rôznych vlastností. Je to napríklad to, ako dlho zostávajú vnemy „upraviteľné“ novými informáciami alebo ako dlho v mysli pretrváva dojem z predchádzajúcej scény.
Cieľom je lepšie pochopiť, ako rôzne druhy zvierat skladajú jednotlivé okamihy do súvislého zážitku zo sveta a čo to vypovedá o ich vedomí.
Čo prezradia optické ilúzie
Ďalšiu stopu poskytujú optické ilúzie. Napríklad ilúziu oneskoreného záblesku zažívajú ľudia aj makaky. Pri nej sa krátky záblesk svetla na rovnakom mieste zdá byť posunutý oproti pohybujúcemu sa objektu, hoci v skutočnosti sa s ním v danom okamihu prekrýva.
U oboch druhov sa ilúzia zosilňuje s rastúcou rýchlosťou pohybujúceho sa objektu. Rozdiel je v tom, že u makakov je intenzita ilúzie celkovo výrazne nižšia ako u ľudí. To naznačuje odlišný spôsob, akým si mozog poskladá rýchlo sa meniacu scénu do jedného plynulého vnemu.
Zaujímavým prípadom sú aj skákavé pavúky. Na rozdiel od väčšiny skúmaných živočíchov nie sú náchylné vnímať niektoré bežné optické ilúzie. Možno je to aj preto, lebo majú až štyri páry očí.
Pre vedcov je to ďalší náznak, že tento drobný predátor môže čas a pohyb vo svojom okolí spracovávať úplne iným spôsobom než cicavce alebo iný hmyz.
Mohlo by vás zaujímať
Tajný život motýľov
Rýchlosť videnia ako kľúč
Iný, priamejšie merateľný spôsob skúmania času je takzvaná kritická frekvencia splynutia mihania. Je to frekvencia, pri ktorej blikajúce svetlo už vnímame ako súvislé. Čím vyššiu frekvenciu zviera rozpozná, tým „pomalšie“ mu ubieha okolitý svet.
Výsledky sú prekvapujúce. Muchy a vážky zvládnu rozlíšiť zmeny až 300-krát za sekundu, vtáčik muchárik čiernohlavý okolo 146-krát, losos asi 96-krát, psy približne 75-krát a ľudia len okolo 65-krát za sekundu.
Na opačnom konci spektra je napríklad morská ryba, tzv. maslová ryba, ktorá zaznamená len 12 bliknutí za sekundu, alebo hviezdice a slimáky, ktorým stačí menej než jeden záznam za sekundu. Ich svet teda zrejme tvorí len sled rozmazaných škvŕn.
Mohlo by vás zaujímať
Mení jazero zvieratá na sochy? Pravda je ešte horšia ako legendy
Súvisí to s tempom života
Plynutie času podľa zvierat skúmali aj vedci z univerzity Trinity College Dublin pod vedením Kevina Healyho. Podľa nich schopnosť rozpoznávať takéto rýchle zmeny vo videní úzko súvisí s tempom života a metabolizmom druhu.
Drobné, rýchlo lietajúce alebo morské predátorské živočíchy majú zvyčajne najrýchlejšie videnie, pretože potrebujú reagovať na okamžité zmeny v prostredí.
Naopak, suchozemské šelmy, ktoré sa na korisť vrhajú jediným skokom, majú prekvapujúco pomalšie videnie než ich vodní príbuzní. Je to pravdepodobne preto, lebo vo vode môže predátor doladiť smer útoku aj počas pohybu, ale na súši to už po výskoku nie je možné.
Rýchle videnie má však svoju cenu. Je energeticky náročné, pretože obnova nervových buniek v sietnici si vyžaduje veľa energie.
Druhy, ktoré rýchle videnie nepotrebujú, túto energiu využijú skôr na rast či na rozmnožovanie.
Niektoré druhy si dokonca svoje vnímanie času vedia podľa potreby „prepnúť“ – ryby mečiare obyčajné si pred lovom zvýšia prietok krvi do mozgu, čím spomalia svoje vnímanie a spracujú viac obrazových snímok za sekundu.
Spoločným menovateľom oboch prístupov je presvedčenie, že čas nie je univerzálna veličina, ktorú všetky organizmy zažívajú rovnako. Jeho plynutie si každý druh v podstate „nastavuje“ podľa toho, ako rýchlo a nebezpečne žije.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
