Od 70. rokov 20. storočia zasadila Čína viac ako 66 miliárd stromov. Značná časť z nich tvorí tzv. Veľký zelený múr. Je to pás vegetácie, ktorý sa posadil pozdĺž severnej hranice krajiny ako živá bariéra proti pieskovým búrkam z púští Gobi a Taklamakan.

Iné zalesňovacie projekty sa sústredili na juh krajiny, kde vlhké podnebie umožňuje bujarý rast vegetácie.

Celkovo tieto umelé lesy pokrývali do roku 2020 až 90,31 milióna hektárov. To je takmer 37 % celkovej rozlohy čínskych lesov.

Výsledok je na satelitných snímkach viditeľný aj voľným okom: Čína za posledné desaťročia výrazne „ozelenela“.

Nová štúdia tímu krajinného ekológa Yuhang Lua z Pekinskej univerzity v Šen-čene však prináša zásadné spresnenie. Tieto umelé lesy podľa vedcov nefungujú rovnako ako tie prirodzené. Dosiaľ používané klimatické modely tento rozdiel systematicky prehliadali.

Listy rastú dvakrát rýchlejšie

Vedci sledovali tzv. index listovej plochy. Je to miera hustoty koruny stromu, ktorá určuje, koľko slnečného žiarenia môže les zachytiť a koľko oxidu uhličitého môže absorbovať.

Porovnali vysadené lesy s prirodzenými v rovnakých podmienkach, pričom použili satelitné dáta aj umelú inteligenciu.

Výsledok bol prekvapivý: vysadené lesy zvyšovali svoju listovú plochu o 65,8 % rýchlejšie než prirodzené lesy. Aj po zohľadnení veku stromov a miestnych podmienok rastu zostal rozdiel preukázateľný – umelé lesy rástli o 4,6 % rýchlejšie, než by sa dalo vysvetliť samotnými prírodnými faktormi.

Hlavnou príčinou hypervzrastu je kombinácia troch faktorov. Prvým je vek: vysadené lesy sú pomerne mladé – stredný vek stromov dosahuje 34 rokov. Mladé stromy rastú prirodzene rýchlejšie než staré.

Druhým faktorom je výber druhov: v čínskych projektoch zalesňovania prevažujú rýchlorastúce druhy, ako sú eukalypty alebo paulovnie, ktorých fotosyntéza je mimoriadne efektívna.

Tretím faktorom je zvýšená koncentrácia CO₂ v atmosfére, na ktorú mladé, intenzívne obhospodarované stromy reagujú intenzívnejšie než zrelé prirodzené lesy.

Slepá škvrna klimatických modelov

Toto zistenie má priamy dosah na to, ako veda modeluje správanie lesov počas klimatickej zmeny.

Väčšina súčasných modelov zaobchádza so všetkými lesmi rovnako. To znamená, že nezohľadňuje, či les vznikol prirodzeným spôsobom alebo sa umelo vysadil. Nevšíma sa ani to, koľko má rokov a ako sa obhospodaruje.

Modely, ktoré vedci používajú na to, aby predpovedali, koľko uhlíka lesy do seba viažu, môžu byť nepresné v oblastiach s rozsiahlym zalesňovaním.

Rýchlejší rast listovej plochy naznačuje vyššiu kapacitu zachytávania CO₂, ale výskumníci varujú, aby sa rýchly rast nechápal ako dôkaz trvalej, dlhodobej schopnosti viazať uhlík.

Mladé lesy totiž rastú rýchlo, ale s pribúdajúcim vekom sa ich tempo rastu spomaľuje a blíži sa k priemeru prirodzených lesov.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

5. apríla 2026

Prečo sa tulene ťapkajú po bruchu?

Naozaj zelené zelenanie

Výsledky štúdie nekritizujú čínske zalesňovanie, len ho spresňujú. Veľký zelený múr už totiž prináša merateľné výsledky.

Výskum z roku 2025 ukázal, že lesy vysadené okolo púšte Taklamakan absorbujú ročne asi 8,3 milióna ton CO₂. Uvoľňujú však len 6,7 milióna ton, čo z tohto územia robí čistý pohlcovač uhlíka.

Stabilizácia pôdy, zadržiavanie vody, znižovanie intenzity piesočných búrok a vytváranie biotopov pre živočíchy sú ďalšie prínosy, ktoré nemožno prehliadnuť.

Problém nastane, ak tieto umelé lesy vo výpočtoch jednoducho nahradíme rovnakými číslami ako prirodzené.

Prirodzené lesy majú biodiverzitu, komplexnú štruktúru pôdy a ekosystémové väzby, ktoré sa desaťročia budujú a ktoré umelé monokultúry väčšinou nemajú.

Dlhodobá odolnosť sadených lesov voči suchu, škodcom alebo extrémnym teplotným výkyvom je preto otázna.

Zelenanie Číny je reálne a merateľné. To, čo za ním stojí, je však zložitejší príbeh, než ukazujú satelitné snímky. A pochopenie tohto rozdielu je kľúčové pre to, aby sme vedeli, čo môžeme od týchto lesov v budúcnosti očakávať.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock