Postup: ako si vyrobiť stromček šťastia z kamienkov, korálikov a drôtika.
Vyrobte si stromček šťastia z kamienkov, korálikov a drôtika.
Alena Sinay: Prekážky sú na to, aby sa prekonávali
Spoznajte región očami úspešných tatranských športovcov. V tomto článku vám predstavíme Tatranku telom i dušou – Alenu Sinay (v minulosti známu pod priezviskom Stevens).
Venuje sa tomu najnáročnejšiemu triatlonu, disciplíne Ironman, ktorý pozostáva z 3,8 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a maratónu (42,2 km). Profesionálna slovenská triatlonistka a trénerka zasvätila tejto mimoriadne náročnej disciplíne svoj život, vďaka čomu prekonala niekoľko rekordov.
Pochádzaš z Tatranskej Lomnice, tvoj otec bol československým reprezentantom v zjazdovom lyžovaní. Ako ťa formovalo toto prostredie?
Na detstvo pod Tatrami mám nádherné spomienky práve vďaka ockovi, ktorý ma viedol k športu. V zime to bolo zjazdové lyžovanie, v lete sme hrávali tenis, chodievali na túry, horský bicykel, hrávali loptové hry, behali. Rovno pod domom bol 400m bežecký okruh, denne som chodievala pre radosť plávať – skvelý 25m plavecký bazén som mala taktiež cez lúku za domom v Tatranskej Lomnici.
Ktoré úspechy si vážiš najviac, na ktoré preteky máš najkrajšie spomienky?
Najkrajšie spomienky mám určite na prvé preteky Ironman. Boli to neskutočné pocity naplnenia mojich snov.
Vždy som hovorievala, že boli najkrajším dňom môjho života… Kým sa mi ale nenarodili dvojičky.
Najväčšou výhrou pre mňa je, že po pôrode, pri dvoch deťoch som dokázala, že rekordy sa dajú prekonávať. Počas minulej sezóny sa mi dvakrát podarilo zlomiť rekord: najprv 9 hodín a 29 minút (s defektom) v Piešťanoch na Slovakmane, o mesiac neskôr na Podersdorf Triathlone v Rakúsku, kde som dala čas 9 hodín a 6 minút, čím sa mi o 27 minút podarilo prekonať aktuálny slovenský ženský rekord.
Len málokto si vie predstaviť, koľko to stálo celú rodinu, úsilia, zriekania sa a financií.
Mohlo by vás zaujímať
Päť otázok pre… Janu Dukátovú
Ktoré preteky si vnímala ako najnáročnejšie?
Minuloročné preteky Slovakman, kde som viedla s 10-minútovým náskokom. No dostala som defekt, ktorý ma stál víťazstvo. Moja súperka bola lepšia bežkyňa, takže ak som chcela vyhrať, potrebovala som si nadrobiť čo najlepší náskok v plávaní a cyklistike. Ten som ale stratila pre rozbité sklo na ceste. Bolo veľmi náročné pokračovať so slzami, bez motivácie odbehnúť maratón.
Ako vyzerá tvoj život športovca – hlavná sezóna a obdobie mimo sezóny – trénuješ doma alebo hlavne v zahraničí?
Trénujem prevažne tu – doma v Tatrách – ale počas zimy sa snažím dostať aspoň na jeden až dva tréningové campy v teplejších klimatických podmienkach, väčšinou na Kanárskych ostrovoch.
Doma mám zriadenú posilňovňu, kde mám bežiaci pás, cyklistický trenažér, hrazdu, fitlopty… Okrem triatlonu obľubujem najmä skialpinizmus, bežkovanie a horskú cyklistiku.
Tatry poskytujú podmienky na rôzne športy celoročne. Venuješ sa aj doplnkovým športovým aktivitám?
V lete mám vždy hlavnú sezónu, keď sa vyhýbam doplnkovým športovým aktivitám, ale zato v zime si plnými dúškami užívam skialpinizmus a bežkovanie. Je to skvelá alternatíva cyklistiky. Počas neskorej jesene, zimy a jari sa často bicyklujem na horskom bicykli.
Si rodená Tatranka. Máš tu obľúbené miesta na tréning, trávenie voľného času?
Po dvanástich rokoch v zahraničí som sa vrátila na Slovensko, do rodných Tatier. Najviac času trávim v rodnej Tatranskej Lomnici. Často si chodievam zabehať na Štrbské Pleso, okolo plesa, smerom na Jamské pleso. Na túry chodievam minimálne, keďže v lete mám vždy hlavnú sezónu. V zime si užívam skialpinizmus v tatranských dolinách a bežkovanie na upravovaných tratiach v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese, obľubujem aj cyklotrasy v podhorí.
Zhruba koľko hodín denne/týždenne venuješ tréningu?
Pokiaľ chodia moje dvojičky do škôlky, trénujem prevažne dvoj- až trojfázovo cez týždeň a víkend si nechávam pre rodinu. Vtedy trénujem maximálne jednu fázu alebo mávam úplný deň voľna.
Pri tak vyťaženom živote, ako mám ja (profesionálny šport, trénerstvo a matka dvoch detí), sa riadim heslom „menej je niekedy viac“.
Posunula si niekoľko rekordov. Aké máš ďalšie plány?
Opäť by som chcela vylepšiť slovenský rekord z 9 hod. 6 min. pod hranicu 9 hodín.
Popri samotnom pretekaní sa venujem mládeži aj ako trénerka, máme triatlonový klub TRI Tatry Triathlon Team. Po ukončení pretekárskej kariéry budem určite pokračovať touto cestou a verím, že aj v Tatrách vychovám nádejných olympionikov.
Viac o projekte Moje Tatry nájdete na stránke regiontatry.sk/moje-tatry.
Mohlo by vás zaujímať
Poznáte Čiernu horu? Tieto miesta neobíďte.
1/1
