Viete, čo je glamping?
V posledných rokoch sa vrátil trend spánku uprostred prírody v úplne inej forme. Glamping je luxusné kempovanie, ktorým by nepohrdla ani kráľovná.
Linz – podunajské mesto budúcnosti
Na rozdiel od väčšiny turisticky atraktívnych miest nestavia Linz svoju prestíž na minulosti, ale díva sa do budúcnosti. Inovuje, buduje, dopĺňa a nebojí sa miešať historické prvky so strohou modernou. Architektonické experimenty posledných desaťročí sa postupom času premenili na nové ikony mesta a stali sa bežnou súčasťou života miestnych.
Neznamená to však, že minulosť Linzu by nebola zaujímavá. Naopak, mesto prekvitalo už v 13. storočí, keď vzniklo aj jeho obrovské námestie, jedno z najväčších v nemecky hovoriacich krajinách. Stalo sa medzinárodným trhoviskom, kde produkty a služby ponúkali obchodníci z Benátok, Kyjeva, Prahy, Viedne a ďalších vtedajších európskych veľkomiest.
Zákrutou, ktorú v meste formuje Dunaj, sa kedysi ohraničovala Rímska ríša a v 19. storočí mesto odrážalo útoky Napoleona, aby ochránilo Viedeň.
O niečo menej populárnu kapitolu lineckej histórie napísala 2. svetová vojna a jeden z jej hlavných aktérov Adolf Hitler. Ten v meste strávil detstvo a obdobie dospievania a prirástlo mu k srdcu natoľko, že sa v ňom túžil zvečniť navždy. Súčasťou hlavného námestia sú dnes dve budovy, ktoré sám navrhol. Na okraji mesta tu počas druhej svetovej vojny zriadil aj oceliarsku fabriku na výrobu zbraní. Továreň potom Nemecko zásobovala zbraňami a súčiastkami na tanky i lietadlá takmer do konca vojny. Aj keď sú tieto spomienky pre obyvateľov Linzu citlivé, dnes sa s nimi mesto dokáže úprimne vysporiadať a svoju minulosť odvážne, no pokorne prijíma.
Nepopularitu tejto historickej postavy navyše Linz mnohonásobne vyvažuje osobnosťami, na ktoré nie je hrdé iba mesto, ale celé Rakúsko. Jednu zo svojich symfónií tu zložil Mozart, ktorý v Linzi ako šesťročný vystúpil na svojom prvom verejnom koncerte.
Odvážne vedecké teórie o vesmíre tu sformuloval Johannes Kepler, filozofické traktáty v meste písal Ludwig Wittgenstein, básne skladal šumavsko-linecký básnik Adalbert Stifter.
Jednou z najvýznamnejších postáv Linzu bol skladateľ Anton Bruckner, ktorého meno dnes nesie i miestna umelecká univerzita. Ak vyrazíte do Linzu autom, skúste si cestou pustiť jeho 3. symfóniu a na atmosféru mesta sa naladíte ešte skôr, ako doň dorazíte.
Mohlo by vás zaujímať
Bicyklovanie v zime – čo potrebujete?
Mesto, kde je aj turista domáci
Podniky, kultúra, architektúra, obchody, námestia – to všetko je v Linzi navrhnuté tak, aby skvalitňovalo život komukoľvek, kto sa v Linzi nachádza – domácim rovnako ako návštevníkom. Preto tu pojem „to je pre turistov“ prakticky neexistuje.
I typické linecké cukrárne či populárne bary a reštaurácie miešajú svoju domácu klientelu so zahraničnou, takže pri každom posedení môžete sledovať miestnu kultúru i ľudí.
Budete nakupovať v obchodoch od miestnych dizajnérov, ktoré obľubujú aj miestni, na Linzer Torte si pochutnáte tam, kam chodia rodiny s deťmi na zmrzlinu, a večer si posedíte pri Dunaji, napríklad na terase budovy Lentos, modernej galérie, do ktorej zájdu na drink študenti miestnych univerzít.
Všadeprítomná moderna
Ktokoľvek, kto má rád architektúru a predovšetkým odvážnu modernu, si Linz obľúbi. Mesto miluje architektonický pokrok a nebojí sa ho zasadiť ani do svojich najväčších historických skvostov.
Jednoduchý čierny stĺp vyžarujúci svetlo uprostred najstaršieho námestia v meste, strohý kamenný oltár v neogotickej katedrále (najväčšej v Rakúsku), abstraktné umenie medzi klasicistickými portrétmi, geometrické oceľové sochy pod hradbami či streetart v starej továrni – Linz si trúfa na to, do čoho sa iné mestá neodvážia pustiť.
Jedným z najvýraznejších symbolov pohľadu do budúcnosti, ktoré mesto obyvateľom a návštevníkom ponúka, je Ars Electronica, interaktívne múzeum budúcnosti v modernej budove na brehu Dunaja.
Ak sa rozhodnete pozrieť si ju len zvonku, prejdite sa k nej v noci a pozorujte, ako mení farby a výrazne kontrastuje s malým kostolíkom len o pár metrov ďalej a s tmavými vodami valiaceho sa Dunaja (otváracie hodiny v „postcovidovej“ dobe si overte na ars.electronica.art/center).
Mohlo by vás zaujímať
Tatry vyliečia a potešia aj zamilovanú dušu
Lokálne, originálne, ekologické
Ďalším zo všadeprítomných symbolov Linzu je ekologický prístup k životu – sklené slamky v baroch, ulice plné bicyklov, ingrediencie dovážané z fariem v okolí mesta a podiel zelene, ktorá v tomto primárne industriálnom meste tvorí až 53 % celkovej plochy.
Čo sa týka ekológie, Linz koná, nefilozofuje.
Jedným z najtradičnejších súčasných lineckých produktov je med, ktorý však nie je dovážaný z idylických hornorakúskych dediniek, ale produkuje sa priamo v meste. Ako?
Je plodom práce včiel, ktoré žijú v úľoch na strechách mestských budov (vrátane radnice!). Mnoho striech na mestských budovách je pokrytých zeleňou, takže včely nemusia za peľom letieť ďaleko.
Linecký med si môžete kúpiť napríklad v Markhalle v Altstadte, kde nájdete aj hromadu ďalších výborných hornorakúskych produktov, alebo v najvychýrenejšej cukrárni v meste Jindrák Konditorei, kde len tak mimochodom ponúkajú aj niekoľko veľkostí tradičnej Linzer Torte so skvelým ríbezľovým džemom (ak vám zachutí, aj ten si môžete v obchode kúpiť).
Najkrajší výhľad na mesto využíval aj protinapoleonský odboj
Ak sa chcete na Linz pozrieť ako na dlani a trochu si oddýchnuť od mestského ruchu, nasadnite na hlavnom námestí Hauptplatz na električku č. 50, tzv. Pöstlingberg Bahn, zvezte sa k Pöstlingbergkirche, pútnickému kostolu na 539 m vysokom kopci.
Cestou budete míňať krásnu štvrť starých rodinných domov, modernú minimalistickú univerzitnú budovu ukrytú medzi vysokými stromami a malú ZOO, v ktorej si s deťmi môžete urobiť prestávku.
Len kúsok od kostola, ktorý stojí na kopci, postavili obyvatelia Linzu v 19. storočí aj jednu z 30 vysokých veží, v útrobách ktorých sa ukrývala munícia i vojsko, ktoré mali po troch Napoleonových vpádoch chrániť mesto pred Francúzmi. Ak chcete spáliť kalórie z Linzer Torte, k Pöstlingbergkirche môžete ísť aj pešo. Štyri kilometre do kopca zvládnete približne za hodinku.
Linz je iný ako Viedeň, iný ako Salzburg, iný ako akékoľvek rakúske mesto. Vplýva na všetky zmysly a vyhýba sa lacným turistickým pasciam. Ponúka skúsenosť, príbehy, zážitky, stretnutia, vône a chute.
Je na prvý pohľad nenápadný, no keď sa doň ponoríte, vtiahne vás do seba ako vír na zakalenom mohutnom Dunaji. Vyžaduje si vašu pozornosť, otvorenosť, zahodenie konvenčných pohľadov na architektúru, ale ukáže vám, ako môže vyzerať budúcnosť a pokrok, ktorý nevytláča minulosť, ale dokáže ju zakomponovať do svojej súčasnej tváre. Linz je vynikajúci východzí bod na podnikanie výletov do Horného Rakúska a regiónu Dunaja. Viac informácií na www.hornirakousko.cz alebo na www.oberoesterreich.at.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo mi je stále zima?
10 užitočných rád
- Pri cestovaní mestom a vstupoch do kultúrnych pamiatok sa vám bude hodiť zľavová karta Linz-Card.
- Ak chcete vedieť, ako chutí Horné Rakúsko, zastavte sa v piatok doobeda na trhoch na Hlavnom námestí (Hauptplatz).
- Sobotné doobedie patrí na Hlavnom námestí blším trhom – ideálnemu miestu na nákup originálnych suvenírov.
- Keď budete na Pöstlingbergkirche aj s deťmi, zájdite na prechádzku do parku a hľadajte medzi kríkmi veľkých farebných trpaslíkov.
- Vypočujte si 8-minútový úsek Mozartovej Lineckej symfónie na nádvorí domu č. 17 v Altstadte.
- Nechajte sa mestom previesť sprievodcom a dozviete sa všetko o histórii mesta budúcnosti.
- Buďte ekologickí a zvezte sa do Linzu vlakom; s prestupom vo Viedni budete z Bratislavy v meste za 3 hodiny.
- Oddýchnite si od mestského ruchu v botanickej záhrade s 10 000 druhmi rastlín.
- Vyrazte večer von na dokonalý gin s tonicom do baru Rooftop7 s perfektným výhľadom na Staré Mesto.
- Pozrite si Linz z vody a nechajte sa previezť loďou po Dunaji.
Tourist Information Linz
Hauptplatz 1 (Altes Rathaus),
4020 Linz
+43 732 7070 2009
info@linztourismus.at
www.linztourismus.at/sk/
Monika v Tourist Info hovorí po slovensky.
Mohlo by vás zaujímať
5 lyžiarskych stredísk, v ktorých zažijete nezabudnuteľnú zimu na Horehroní.
Text: Hana Moravčíková
Foto: Miro Pochyba
1/1
