Staňte sa vyzdvihovačom
Umelá inteligencia za nás bude v nasledujúcich desaťročiach vykonávať rôzne činnosti a v mnohých nás úplne nahradí. Jednu vec však nikdy nedokáže – nadviazať medziľudské vzťahy.
Život je omnoho lepší, ak sa vieme pozerať na veci nielen zo svojho uhla pohľadu, ale aj z perspektívy iného človeka. Ak sa budeme chcieť v nasledujúcich rokoch presadiť, mali by sme byť výnimočne dobrí v nadväzovaní medziľudských vzťahov.
Nie je nadväzovanie vzťahov vaša silná stránka? Našťastie sa to podľa Davida Brooksa dá naučiť. Nakoniec presne tak sa začína aj jeho príbeh. „V mladosti som chcel byť vzdelaný, ale postupom času som túžil nadobudnúť múdrosť. Múdri ľudia totiž neoplývajú len informáciami, majú aj súcit a porozumenie s ostatnými. Vedia, čo je to život,“ píše a sám seba opisuje ako odťažitého človeka,
ktorý sa dištancoval od života a odcudzoval sa nielen ostatným, ale aj sebe. Chcel sa stať emotívnejším. Niekým, komu by sa ostatní chceli zveriť, povedali mu o rozvode, o zármutku zo straty partnera, o starostiach o deti. Znie vám to povedome?
David Brooks upozorňuje, že srdečný prístup je dôležitý, ale ak sa chceme stať naozaj láskavými a múdrymi, ešte to nestačí. Potrebujeme aj sociálne zručnosti, ktoré nám pomôžu nadviazať priateľstvá alebo vybudovať komunitu. „Musíte ovládať množstvo malých, špecifických sociálnych úkonov: vyjadriť nesúhlas bez toho, aby to pošramotilo vzťah, odhaľovať zraniteľnosť v správnom tempe, pozorne načúvať, vedieť kultivovane ukončiť konverzáciu, požiadať o odpustenie a odpúšťať, vedieť, ako niekoho sklamať a nezlomiť mu pritom srdce, byť k dispozícii trpiacemu človeku, vedieť zorganizovať podujatie, na ktorom sa každý cíti vítaný, a pozerať na veci z iného uhla,“ píše americko-kanadský odborník na komunikáciu.
Všetko sú to životne dôležité schopnosti. Ak ich nemáme, môže nás to uvrhnúť do osamelosti, pretože strácame schopnosť vytvárať zmysluplné hlbšie vzťahy. „A o to všetci stojíme, aby sa na nás niekto pozeral s láskyplným rešpektom a prijatím,“ píše David Brooks.
Psychológ Marek Madro z IPčka: „Hovorme o duševnom zdraví ako o súčasti nášho zdravia, myseľ si zaslúži rovnakú pozornosť ako telo.“
Z očí do očí
Ako dobre viete čítať iných ľudí? V priebehu prvého rozhovoru s ľuďmi, ktorých nepoznáme, údajne správne odhadneme len 20 percent myšlienok svojich komunikačných partnerov. Ani pri konverzácii s blízkymi priateľmi a členmi rodiny v tom nie sme veľmi úspešní. Údajne zabodujeme sotva v 35 percentách prípadov.
A zaujímavý je aj ďalší štatistický údaj – vedeli ste, že čím dlhšie sú páry zosobášené, tým nepresnejšia je ich schopnosť navzájom sa čítať. V mysli si uložia počiatočný obraz partnera a v priebehu rokov, počas ktorých sa druhá osoba mení, tento ich obraz zostáva nemenný. Takto partneri vedia čoraz menej o tom, na čo ich polovička myslí a po čom skutočne túži.
Pochopiť prežívanie druhého človeka je dôležité nielen vo vzťahoch. „Kvalita života a zdravie spoločnosti do veľ kej miery závisia od toho, ako sa k sebe správame pri každodenných interakciách. A na to potrebujeme túto jednu základnú schopnosť,“ píše David Brooks. Je presvedčený, že každý človek potrebuje uznanie v rovnakej miere ako jedlo a vodu. V knihe cituje spisovateľa Georgea Bernarda Shawa: „Najhorším hriechom, ktorého sa môžeme dopustiť na blížnom, nie je nenávisť, ale nezáujem: V tom spočíva pravá neľudskosť. Keď si niekoho nevšímame, hovoríme mu tým, že na ňom nezáleží. Že neexistuje.“
2 typy ľudí
David Brooks rozdeľuje ľudí na zhadzovačov a vyzdvihovačov. Do ktorej skupiny patríte vy? Zhadzovači spôsobujú, že sa ľudia cítia malí a prehliadaní. Vnímajú ostatných ako veci na použitie, nie ako osobnosti, s ktorými sa môžu spriateliť. Škatuľkujú ich podľa stereotypov a správajú sa ignorantsky. Sú takí zaujatí sami sebou, že ich mentálny radar ostatných ľudí ani nezachytí.
Na druhej strane vyzdvihovači sa vyznačujú neutíchajúcim záujmom o iných ľudí. Sami či pod niečím vedením sa priučili umeniu porozumieť druhým. Vedia, čo majú hľadať a ako majú klásť správne otázky v správnom čase. Starostlivosťou vyzdvihujú ľudí, ktorí sa vďaka nim cítia významnejší, dôležitejší, rešpektovaní a videní. Bohužiaľ, väčšina z nás patrí k egocentrickým bytostiam plných úzkosti a trpkosti.
Neustále si ľudí predstavujeme spôsobom uspokojujúcim naše ego, ktorý vyhovuje našim zámerom. Stereotypizujeme a povyšujeme sa, ignorujeme a dehumanizujeme. A pretože ľudí nevnímame presne, nesprávne s nimi zaobchádzame.
„Múdri ľudia sa snažia na každého pozerať trpezlivým a skúmavým pohľadom, pokúšajú sa odolávať egocentrizmu a prekonávať predsudky, aby mohli vidieť druhého človeka hlbšie a s hlbším poznaním. Snažia sa na druhého zameriavať nezištnú pozornosť a vidieť to, čo vidí on. Ide o druh pozornosti, vďaka ktorému uvítate nováčika na pracovisku, odhalíte úzkosť v niečom hlase a spýtate sa, čo sa deje, keď usporiadate večierok, na ktorom sa nikto necíti vyčlenený. Dokážete byť ústretový voči druhým v ich zložitých životných situáciách.“
Tip na knihu: Ako čítať zo stromov (Tristan Gooley)
Sila pozornosti
Podľa Brooksa má každý z nás charakteristický spôsob vystupovania, fyzickú a duševnú prítomnosť, ktorá udáva tón tomu, ako s nami ľudia komunikujú. Niektorí vchádzajú do miestnosti so srdečným a prívetivým výrazom, iní zasa s chladným a uzavretým. Niektorí hľadia na iných pri prvom stretnutí s veľkodušnosťou a láskou v očiach, iní sa na ostatných dívajú formálne a odmerane.
„Tento prvý pohľad predstavuje náš postoj k svetu. Ten, kto hľadá krásu, v ňom pravdepodobne uvidí zázračné veci, zatiaľ čo človek hľadajúci hrozby nájde nebezpečenstvo. Ten, kto vyžaruje teplo, vyzdvihuje prívetivú ľudskú stránku, zatiaľ čo formálne pôsobiaca osoba môže pri stretnutí s podobnými ľuďmi naraziť na strnulosť a odstup. Kvalita života závisí do značnej miery od kvality pozornosti, ktorú vysielame zvyšku sveta,“ vysvetľuje expert.
Ak chceme svoj prístup k životu zmeniť, pomôže nám, ak začneme brať do úvahy, že každý človek má dušu. „Uvedomíme si, že má v sebe určitú nadprirodzenú iskru. Nie sme síce rovnako silní, inteligentní alebo bohatí, ale na najhlbšej úrovni sme si rovní. Ak budeme vnímať ľudí vo svojom živote ako vzácne duše, pravdepodobne s nimi budeme aj dobre zaobchádzať,“ píše Brooks.
Vyzdvihovači majú tieto vlastnosti
1. Nežnosť
Dokážete prejaviť hlboký citový záujem o inú bytosť. Vnímate väzby, ktoré vás s iným človekom spájajú, podobnosti a rovnakosti.
2. Receptivita
Máte srdce objaviteľa. Viete si predstaviť, aké by to bolo obuť si „topánky“ iného človeka a trochu sa v nich poprechádzať.
3. Náklonnosť
Žijeme v kultúre, ktorá oddeľuje rozum od emócií. Poznanie je pre nás intelektuálnym cvičením. Vyzdvihovači poznávajú hlavou aj srdcom.
4. Veľkorysosť
Máte schopnosť vidieť v druhých autentické ľudské bytosti s ich nedostatkami, ktoré si však v každom okamihu života zaslúžia pozornosť.
5. Holistický prístup
Dokážeme odolať nutkaniu zjednodušovania, ktoré vedie k tomu, že lekári vidia len pacientovo telo a zamestnávatelia si všímajú len produktivitu.
Pozrite si
A tieto vlastnosti nám bránia vidieť ľudí takých, akí su:
Tip na knihu
Múdra knižka z Vydavateľstva TATRAN Ako vnímať druhého. Umenie hlbšie spoznávať druhých od Davida Brooksa vám pomôže stať sa lepším človekom.
David Brooks píše stĺpčeky pre The New York Times, pravidelne sa objavuje v televíznych reláciách. Vyučuje na Yale University a je členom Americkej akadémie umení a vied. Je autorom niekoľkých knižných bestsellerov. Má tri deti a žije v Marylande.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock, Vydavateľstvo Tatran
