Nebuď taká precitlivená! Ty si berieš všetko príliš osobne! Neprežívaj to toľko… Počúvate takéto vety na vašu adresu často? Ľudia ich hovoria, aby vás upokojili, pritom pre vás môžu byť zraňujúce. Zľahčujú totiž to, čo práve prežívate.

Ak sa dostávate do podobných situácií, pravdepodobne patríte medzi vysokocitlivé osoby. Pojem vysokocitlivá osoba prvýkrát použila psychologička Elaine Aronová v polovici 90. rokov. V roku 1996 vydala svoju knihu The Highly Sensitive Person (Vysokocitlivá osoba), z ktorej sa stal bestseller. Odvtedy záujem o poznanie prežívania vysokosenzitívnych ľudí stále rastie.

Mohlo by vás zaujímať

Duševné zdravie

26. januára 2024

Krátky test: V akej fáze vyhorenia ste?

Podľa Aronovej teórie majú vysokosenzitívni ľudia zvýšenú alebo hlbšiu citlivosť centrálneho nervového systému na fyzické, emocionálne alebo sociálne podnety. Vykazujú vyššiu citlivosť na zmyslové spracovanie, zvýšenú emocionálnu citlivosť, silnejšiu reakciu na vonkajšie aj vnútorné podnety, či už ide o hluk, svetlo alebo bolesť.

Vysokocitliví ľudia sú niekedy negatívne označovaní ako príliš precitlivení a spoločnosťou vnímaní ako slabosi. Treba si však uvedomiť, že vysoká citlivosť je povahová osobnostná črta, s ktorou sa človek narodí a ktorá prináša náročné situácie, ale má aj silné stránky.

Test na hypersenzitivitu
Aronová vyvinula test pre vysokocitlivé osoby, alebo osobnostný dotazník, ktorý má ľuďom pomôcť identifikovať sa ako vysokocitlivá osoba. Je známy ako Aronovej škála vysokocitlivých osôb. Obsahuje 27 otázok; ak odpoviete kladne aspoň na štrnásť z nich, pravdepodobne ste vysokocitlivá osoba.

Základné črty

Neexistuje žiadna oficiálna diagnóza pre vysokocitlivú osobu. Vysoká citlivosť je osobnostná črta, ktorá zahŕňa zvýšenú schopnosť reagovať na pozitívne aj negatívne vplyvy. Podľa vedcov, ktorí identifikovali túto osobnostnú črtu, existuje niekoľko znakov alebo spoločných charakteristík. Medzi tie najčastejšie patrí to že hypersenzitívnych ľudí dokážu rýchlo pohltiť zmyslové podnety ako hlučný dav, jasné svetlo či násilný film. Pocítia nepokoj a diskomfort.

Hektické dni ich prevalcujú, vtedy sa potrebujú stiahnuť do tichej miestnosti. Vyššie spomenuté sú vyčerpávajúce situácie, avšak byť vysokosenzitívny prináša aj množstvo pozitív. Tieto osoby dokážu byť hlboko dojaté krásou vyjadrenou v umení alebo v prírode. Majú bohatý vnútorný život, zároveň sú vnímavejšie voči iným a veľmi empatické. Posledné menované so sebou prináša isté riziko.

Vysokocitliví ľudia sa môžu vďaka svojej empatii voči iným príliš prispôsobovať okoliu, až tak, že stratia samých seba.

Ovplyvňujúce faktory

To, čo robí človeka vysokocitlivým, pravdepodobne závisí od rôznych faktorov, ako sú genetika, evolúcia, prostredie a skúsenosti z raného detstva. Výskumy naznačujú, že vysoká citlivosť je evolučná črta, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť prežitia, pretože vysokocitliví ľudia vedia rozoznať potenciálnych predátorov alebo nebezpečné situácie.

Vysoká citlivosť je vrodená, ale jej prejavy sa môžu meniť pod vplyvom prostredia. Napríklad nedostatok rodičovskej lásky v dospievaní môže spôsobiť, že si dieťa rozvinie vysokú citlivosť a prenesie si túto vlastnosť do dospelosti. To isté platí pre negatívne skúsenosti z raného detstva. Ak ste zažili traumu ako dieťa, je pravdepodobnejšie, že sa stanete hypersenzitívnou ako dospelá.

Nekonečná analýza

Citliví ľudia radi všetko analyzujú, skúmajú zo všetkých strán, aj preto im trvá, kým sa dokážu rozhodnúť. Potrebujú si vec premyslieť a niekedy sa v nej môžu zacykliť. Nemajú radi unáhlené rozhodnutia. V skutočnosti je za tým hĺbka spracovávania informácií.

Citliví ľudia veľa pozorujú a premýšľajú predtým, než niečo urobia. Väčšinu informácií spracúvajú dlhšie ako iní ľudia, preto sa ostatným môže zdať, že im všetko trvá príliš dlho. Keďže citliví ľudia vnímajú veci
viac, rýchlejšie sa aj unavia. Dokážu sa rýchlo prestimulovať. Veľmi vnímavo prijímajú všetky podnety, idú do hĺbky a potom nezvládajú rýchlo spracovať toľko podnetov. Dokážu ich viac vyčerpať aj bežné spoznávanie mesta, výstava alebo párty.

Byť neustále v strehu, keď neexistujú žiadne bezprostredné hrozby, môže viesť k vyčerpaniu až k úzkosti. Vtedy pocítia nedostatok energie a potrebu byť chvíľu sami a nič nevnímať.