Prečo mi je stále zima?

7. januára 2017
Zimomravosť súvisí aj s tým, že dnes trávime väčšinu času v uzavretých priestoroch, vytvárame telu akúsi neprirodzenú mikroklímu so stabilnou teplotou a organizmus odstaví to, čo nepotrebuje. Foto: Shutterstock

Večne studené konce končatín sú pre mnohých nočnou morou a nepríjemným celoročným problémom, no v jesennom a zimnom období je to ešte horšie. Nie je to „len“ nepríjemný pocit, často ide o niečo vážnejšie. Môže ísť o varovný signál – pomerne hlasnú „sirénu“ organizmu.

Preto s tým čo najrýchlejšie treba niečo začať robiť. Najlepšie s pomocou odborníkov na tento druh problémov. Studené, biele až modrasté prsty, ktoré sa zle ohýbajú a navyše aj nepríjemne bolia, a to nielen v chladnom počasí.

MUDr. Malovič radí:

Ten pocit pozná množstvo žien aj mužov. Môžu si navliecť aj tie najhrubšie bavlnené, vlnené alebo „flísové“ ponožky, prípadne mäkké teplučké rukavice s výstelkou z mikrovlákien, ale nič nezaberá. Aj dobre „zabalené“ prsty rúk a nôh, dlane a chodidlá ostávajú ako kusy ľadu.

Dva stupne pocitu chladu

Studené ruky a nohy a ich „mravčenie“ môžu byť príznakom pomerne vážneho zdravotného problému. Častejšie postihuje ženy a dievčatá, no neobchádza ani mužov. Príčin býva viacero.

Ženy majú pomalší metabolizmus, tenšie cievy, vďaka estrogénu hustejšiu krv a menej svalovej hmoty, ktorá podporuje prúdenie krvi, a preto im býva častejšie zima ako mužom.

Môže ísť o primárny Raynaudov syndróm, teda ochorenie, pri ktorom je oslabený prietok krvi v končatinách. Postihuje najmä drobné cievy na koncoch prstov rúk a nôh, zriedkavejšie aj nos a uši. Vtedy cítime, že naše ruky a nohy sú ľadové v lete aj zime a „brnia“, akoby v nich lozili mravce. Poznajú to najčastejšie mladé dámy, najmä tie so subtílnou telesnou konštrukciou.

V prípade sekundárneho Raynaudovho syndrómu sú však zle dokrvené prsty rúk a nôh sprievodným javom iného ochorenia. Zatiaľ čo pri primárnej forme sú články prstov „iba“ ľadové a brnia, pri sekundárnej ide už o nepríjemný bolestivý pocit, dokonca dochádza k záchvatovej poruche prekrvenia.

Prsty, vonkajšia strana rúk aj priehlavky na nohách najprv obelejú, sú studené, potom zmodrejú a sú bolestivé.

Chlad môže byť signál ochorenia

Studené ruky a nohy mávajú často tuhí fajčiari, objavuje sa tiež pri neliečenom alebo nesprávne liečenom vysokom krvnom tlaku, pri zníženej funkcii štítnej žľazy, poruchách funkcie nadobličiek a látkovej premeny (metabolizmu), mentálnej anorexii (chorobné nechutenstvo) a neriešenej málokrvnosti (anémii).

Zimomravosť súvisí aj s tým, že dnes trávime väčšinu času v uzavretých priestoroch, vytvárame telu akúsi neprirodzenú mikroklímu so stabilnou teplotou a organizmus odstaví to, čo nepotrebuje. Foto: Shutterstock
Zimomravosť súvisí aj s tým, že dnes trávime väčšinu času v uzavretých priestoroch, vytvárame telu akúsi neprirodzenú mikroklímu so stabilnou teplotou a organizmus odstaví to, čo nepotrebuje. Foto: Shutterstock

Môžu byť príznakom niektorých závažných reumatologických diagnóz, aterosklerózy ciev alebo prejavom niektorých neurologických chorôb, napríklad špecifického ochorenia miechy.

Problémy môže spôsobovať aj fyzický a psychický stres, výraznejší nedostatok pohybu či zablokované stavce chrbtice. Ak je problém studených končatín „novinkou“ a objavil sa „z ničoho nič“ popri iných zdravotných problémoch, je vhodné čo najrýchlejšie vyhľadať praktického lekára. Pokiaľ je problém relatívne mierny a aj v minulosti bola prítomná vyššia citlivosť na chlad, niekedy pomôže aj „samoliečba“.

Ak sa zmenia stravovacie návyky, pridá pár rozličných cvikov a zmení spodné aj vrchné obliekanie, problémy niekedy v podstate vymiznú.

Ako si môžeme pomôcť sami

Pravidelne posediačky krúžime členkami alebo skúsime masáž tenisovou loptičkou. Položíme ju na podlahu, nohou v ponožke jemne pritlačíme
a gúľame.

Pokiaľ sme strávili celý deň v chlade, večer si pripravíme teplý kúpeľ do lavóra, ale voda nesmie byť horúca. Mala by mať približne 35 až 38 stupňov a môžeme do nej pridať rozmarínový olej, malú lyžičku pomletého horčičného semena a lyžicu mletého zázvoru.

Nohy a ruky si do kúpeľa ponoríme asi na 10 minút, potom ich osušíme a natiahneme si teplé ponožky, prípadne (na chvíľu) bavlnené rukavičky. Po kúpeli je ešte vhodné premasírovať celé telo kefou alebo froté uterákom.

Ruky si môžeme ľahko zahriať kedykoľvek aj počas dňa, či už v práci, na zastávke MHD, alebo kým čakáme niekde v rade či pri jazde autom v zápche. Ide o „prstový fitness“, čo znamená, že musíme zatínať päste a rýchlo ich otvárať, pričom sa snažíme prsty čo najviac natiahnuť a rozhýbavať.

Pomôžeme si aj tým, že telo rozpohybujeme. Foto: Shutterstock
Pomôžeme si aj tým, že telo rozpohybujeme. Foto: Shutterstock

Skúsime tiež končatiny spustiť pozdĺž tela a švihať nimi rýchlo a dopredu aj dozadu. Nedostatočné prekrvenie končatín je však aj problémom celého tela, preto sa svoj krvný obeh pokúšame udržiavať v tempe pravidelným pohybom, aspoň rýchlou chôdzou.

Môžeme aj cvičiť „pumpovaním“ chodidiel – zdvihneme sa na špičky a zase späť. Opakujeme každý deň kedykoľvek, keď dlhšie stojíme a je to možné.

Ak máme problémy so stabilitou, môžeme sa postaviť na špičku jednej nohy a druhou stáť celou plochou na podložke. Nohy striedame. Pomáha aj chôdza po schodoch, obzvlášť, ak našľapujeme na schody špičkami. Účinný cvik na zahriatie sú najmä drepy.

Tepelný komfort a správna strava

Problém studených nôh a rúk môže tkvieť aj v tom, že máme nedostatok železa, čo by však malo byť potvrdené vyšetrením u hematológa – experta na ochorenia krvi.

Kým sa tak stane, zaradíme do jedálnička potraviny s jeho vysokým obsahom, akými sú hydina, ryby, šošovica či zelené potraviny, ako napríklad špenát, petržlenová vňať a brokolica. Výborná je aj pomarančová šťava, ktorá zvyšuje schopnosť organizmu absorbovať železo.

Pomôže vám aj strava bohatá na železo. Foto: Shutterstock
Pomôže vám aj strava bohatá na železo. Foto: Shutterstock

Vhodná je tiež častejšia konzumácia nelúpanej ryže, cesnaku, cibule, červenej fazule, špargle, datlí, kokosu, pistácií a šampiňónov. Neprekáža ani občasné spestrenie chudým mäsom, či už hovädzím, kuracím, bravčovým, alebo baraním.

Z korenín je vhodný badián, bazalka, fenikel, klinčeky, rasca, muškátový orech, oregano, pažítka, výborne zahreje škorica a zázvor. Skvelým pomocníkom, ktorý rozhýbe krvný obeh, sú produkty s obsahom výťažkov z rastliny Ginkgo biloba.

Čaj alebo výživový doplnok z tohto prírodného zázraku nielenže zabezpečuje prekrvenie končatín, ale stimuluje aj krvný obeh v mozgu a zlepšuje pamäť a koncentráciu.

Ak máte radi čili papričky, jedzte ich čo najčastejšie. Kapsaicín, ktorý obsahujú, vyvoláva pocit hrejivého pálenia v akomkoľvek tkanive, s ktorým prichádza do styku.

Rovnako pomáhajú aj výživové doplnky s obsahom Ginkga biloba, horčíka (magnézia) a kapsaicínu zároveň. Pridanie pupalkového oleja účinok znásobí, rovnako ako potraviny s obsahom omega-3 mastných kyselín.

Treba sa vyhýbať chladným jedlám, ako sú surové ovocie a zelenina. Na studené nápoje a zmrzlinu zabudnime úplne. Hovorí sa síce, že najlepšie zahreje pohárik ostrého „tvrdého“ alkoholu, ale pri striktnom, častom a pravidelnom dodržiavaní tohto receptu budú možno ruky a nohy na chvíľu teplejšie, ale aj váš nos časom červeno až fialovo žilkovaný.

Odborníci schvaľujú maximálne dvojdecový pohár červeného vína.

Robíme chyby v obliekaní

Zimné oblečenie ako také nehreje, len viac alebo menej izoluje teplo, ktorého jediným zdrojom je naše telo samotné.

Nevhodne sa obliecť je porovnateľné s tým, že by ste mali v byte radiátory pustené naplno, ale nechali otvorené okná. Teplo unikne preč.

Telo by malo mať možnosť ním vyprodukované teplo udržať (s pomocou vhodného oblečenia) a tým nám dopriať čo najdlhšie pocit, že nám nie je zima.

Potom je tu aj druhý faktor. Príliš tesné pančuchy, legíny, džínsy či dokonca topánky môžu brzdiť prietok v krvných cievach.

Pred chladom nás lepšie ako jedna hrubšia, ale tesná vrstva, ochráni viac vrstiev voľnejšieho oblečenia. Princíp vrstvenia, ktorý využívame pri športe, tak platí aj v bežnom živote. Telo tak lepšie udržiava teplo a zároveň sa môže jednoduchšie prispôsobiť náhlym, ale aj pozvoľným, teplotným zmenám.

Ako základná vrstva je optimálne oblečenie vyrobené zo syntetických priepustných vlákien – polypropylénu, polyamidu, moiry, prípadne z hodvábu – alebo ak sme zástancami prírodných vlákien, tak z vlny. Na to si potom obliekame druhú vrstvu, takzvanú „izolačnú“ – najlepšie vlnené nohavice a sveter. Táto klasika je z hľadiska tepelného komfortu jednoducho neprekonateľná.

Rukavice volíme tiež také, ktoré nám dovoľujú pohyb prstov, teda palčiaky. V nich je pocitovo teplejšie ako v prstových rukaviciach. Nezabúdajte na čiapku na minimalizovanie tepelných strát tela cez hlavu.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock

Vaše reakcie