Chrípka: očkovať sa alebo nie?

Jedno z najnepríjemnejších ochorení, ktoré nás ohrozuje každý rok v jesenných a zimných mesiacoch, je určite chrípka. Na ňu nadväzujú navyše komplikácie, ako sú angína alebo zápal priedušiek, pľúc či pohrudnice. V tom lepšom prípade je dôsledkom vyradenie z pracovného procesu a aktivít minimálne na 14 dní. Dá sa tomu však vyhnúť a stačí málo – nechať sa proti chrípke očkovať. Ideálne práve teraz, novembrové obdobie je na to totiž ten najvhodnejší čas.

Budete čakať na chrípku?

Osoby so zníženou obranyschopnosťou organizmu (imunitou) vplyvom stresu, pracovnej alebo pohybovej záťaže, nedostatočnej regenerácie a rehabilitácie či nedoliečených ochorení, ktoré sú väčšinou v kolektíve, patria medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.

V civilizovanom svete preto skoro každý druhý človek odmieta čakať, či práve jeho zasiahne chrípkový vírus a vyradí ho z činnosti, a necháva sa zaočkovať proti chrípke. U nás sa tak rozhodnú (aspoň doteraz) asi štyria až piati zo sto ľudí. A pritom vakcína proti chrípke takmer bezpečne ochráni po celý rok.

Navyše, v porovnaní s nákladmi, ktoré by vznikli zdĺhavým liečením, je jej cena veľmi nízka – pohybuje sa od 7 do 10 eur.

Ak patríte k astmatikom, ktorých je vo všetkých vekových kategóriách čoraz viacej, mali by ste byť očkovaní proti chrípke automaticky. Po očkovaní by sa mali všetci aspoň dva týždne vyhýbať miestam, kde by sa mohli chrípkou nakaziť. Práve 14 dní je totiž čas, po ktorom začne očkovanie pôsobiť.

Mali by ste vedieť, že…

Očkovanie chráni asi dve tretiny očkovaných a niekedy nesie so sebou aj určité riziká. Stáva sa, že v mieste vpichu pozorujeme na koži ako nežiaduci účinok začervenanie, opuch, zatvrdnutie, svrbenie i bolesť.

Ako celková reakcia sa môžu objaviť zvýšená teplota, nevoľnosť, triaška, únava, bolesti hlavy i žalúdka, potenie, pocity „dolámaných“ kĺbov a svalov. Tieto prejavy zvyčajne vymiznú aj bez liečby o jeden až dva dni. Veľmi zriedkavo sa u niektorých očkovaných objavujú kŕče, bolesti neurologického pôvodu, zápaly ciev a nervov, alergické reakcie s následným šokovým stavom.

Vakcína nebráni vzniku prechladnutia alebo nádchy a nepôsobí ani proti iným, chrípke podobným, ochoreniam, ktoré sú spôsobené ďalšími vírusmi.

Očkovanie sa odporúča odložiť u tých osôb, u ktorých práve prebieha akútna infekcia alebo horúčkovité ochorenie.

Hrozbou nie je len chrípka

Niektorí odborníci odporúčajú aj zaočkovanie proti najčastejším baktériám –vyvolávateľom zápalu pľúc, ktorý v rôznych formách veľmi často nadväzuje na chrípku. Riziková je aj nákaza pneumokokom.

Pneumokoková baktéria (Streptococcus pneumo – niae) pomerne bežne osídľuje dýchací trakt postihnutého a jej prítomnosť možno dokázať výterom z nosohltanu, sama baktéria však pritom nemusí vytvárať žiadne zdravotné problémy.

V kolektívoch stúpa množstvo nosičov pneumokoka až na šesťdesiat percent. Šesť z desiatich detí predškolského veku a každý piaty dospelý je však nositeľom pneumokoku, ktorý môže spôsobiť „bežné“ ochorenia ako zápal stredného ucha, vedľajších prínosových dutín alebo priedušiek, na ktorý zvyčajne nasadajú rôzne druhy komplikovanej superinfekcie. Niekedy vznikajú vážnejšie problémy v podobe zápalu pľúc (pneumónia), mozgových blán (meningitída) alebo otravy krvi (bakterémia).

Hoci pôvodne táto baktéria ohrozovala najmä malé deti do päť rokov a starších ľudí nad šesťdesiatpäť rokov, jej negatívne pôsobenie je čoraz aktívnejšie aj u rozličných skupín jedincov so zníženou obranyschopnosťou – imunitou.

Proti pneumokokovým ochoreniam však existuje očkovacia látka a nepríjemnej perspektíve závažného ochorenia sa tak dá vyhnúť. Na rozdiel od chrípky, pri ktorej trvá očkovacia sezóna od októbra do konca februára, proti pneumokokovým infekciám sa dá očkovať celý rok.

Očkovanie detí chráni aj ich okolie – vlastní rodičia sú menej vystavení nákaze a redukuje sa náchylnosť na spomínané ochorenia. Tejto situácii sa hovorí „nepriama imunita“.

Po zaočkovaní pretrváva obranyschopnosť tri až päť rokov.

Kedy sa hovorí o epidémii a pandémii?

Epidémia chrípky, pri ktorej sa pôvodca (kmeň vírusu chrípky) nemení, trvá zvyčajne tri týždne až mesiac. Pri pandémii ohrozujú ľudí kmene chrípky, ktoré sa určitým spôsobom zmenili (zmutovali) a imunitný systém preto na ne nie je očkovaním pripravený.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) situáciu na „chrípkovom poli“ v celom svete monitoruje a informuje pravidelne o každej zmene typu vírusu. Hygienické stanice v rôznych štátoch majú potom pripravený svoj národný pandemický plán. Ak dôjde ku zmene typu vírusu, očkovanie doterajšou očkovacou látkou sa zastavuje. Výrobcovia dostávajú nový kmeň vírusu a ihneď začínajú pracovať na výrobe a distribúcii nového typu vakcín, aby sa mohlo očkovať proti novému nebezpečenstvu.

Chrípka nie je v žiadnom prípade banálne ochorenie… Keďže dospelým sa nevyhýbajú detské choroby, ktoré si ich „počkajú“ a potom majú pomerne komplikovaný priebeh, odporúča sa napríklad aj očkovanie proti ovčím kiahňam (pokiaľ ich dotyčný v detstve neprekonal).

Rovnako tak je vhodné nepovinné očkovanie proti hepatitíde a – chorobe „špinavých rúk“, ktorá sa v ostatných rokoch čoraz častejšie objavuje v podobe lokálnych epidémií. Vzhľadom na predpokladanú výraznejšiu aktivitu kliešťov sa budúci rok odporúča očkovanie proti kliešťovej encefalitíde.

Dámy do veku 25 rokov by mali zvážiť očkovanie proti vírusu, ktorý môže spôsobiť rakovinu maternice.

Jedinci narodení pred rokom 1957 by sa mali dať zaočkovať proti čiernemu kašľu. V detstve túto vakcináciu neabsolvovali a výskyt tohto infekčného ochorenia stúpa.

Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu existuje aj možnosť importu záškrtu z krajín, kde sa táto nákaza vyskytuje. Ochorenie vyvoláva mikrób Cory – nebacterium diphteriae, ktorý postihuje mandle, hrtan aj hltan. Neskôr sa však môže rozšíriť na ďalšie sliznice a pokožku, zriedkavo postihne aj očnú spojivku. Ochorenie začína po dvoch až piatich dňoch od nákazy ako špecifická angína so zvýšenou teplotou, bolesťami pri prehĺtaní, nechutenstvom a malátnosťou. Podčeľustné uzliny sú zdurené a na opuchnutých mandliach sa tvoria žltobiele povlaky.

Záškrt možno dobre liečebne zvládnuť, ale ak sa zanedbá, dôjde k zhubnému rozšíreniu na celé ústa so súčasným nárastom teploty na 39 až 40 °C. Postihnutý má výrazne opuchnutý krk, ťažko dýcha a pri reči „huhne“. Hrozí mu riziko zápalu srdcového svalu (5. až 21. deň), pozáškrtovej obrny mäkkého podnebia, očných svalov, ale aj svalstva končatín a trupu (4. až 6. týždeň).

Keďže sa ukázalo, že posledné preočkovanie detí v 13. roku života nezabezpečí udržanie dostatočnej hladiny protilátok proti baktérii záškrtu, odporúča sa obranyschopnosť dospelých posilniť preočkovaním v určitých intervaloch. Toto sa vykonáva jednou dávkou kombinovanej očkovacej látky, ktorá obsahuje účinné zložky proti záškrtu aj tetanu – každých 15 rokov. Očkovanie plne uhrádza z zdravotná poisťovňa.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock